Je to predsa fenomén doby. Nie, nie, ľudia sa už nestretávajú pod hodinami pri Carltone, ani nemusia žhaviť pevné linky a zdĺhavo rozprávať druhému človeku, čo všetko zažili odkedy sa nevideli. Jednoducho, logopédia je mŕtva veda. Veď kto by potreboval v ére Facebooku, ICQ, Messengera a po novom aj Twittera a ich statusov správne rozprávať? A keďže sa to v poslednom období dosť rozmohlo, založil som nový odbor, zvaný statusológia (ja som ho založil, nikto iný nech nemachruje).
Aj napriek tomu, že by som nerád poslucháčov nudil nejakými nudnými faktami a históriou, nejaký ten úvod do vedy aj tak musí byť: Názov tejto vednej disciplíny je zložený zo slov status(status) a logos(z gréč. veda), čiže v preklade veda o statusoch. O statusoch vyskytujúcich sa najmä na sociálnych sieťach typu Facebook založených na téme "Čo práve robíš?" alebo "Čo sa ti preháňa hlavou?", ale aj na systémoch instantných správ typu ICQ. No, poviete si: "Super nápad!" , ale.... áno, je to super nápad! História statusov pochopiteľne siaha do začiatkov týchto služieb, ale pozorované (Štefanom Šebeňom) začali byť približne na jeseň roku 2007, kedy jeho okolie asi zasiahla epidémia bolestivých rozchodov a statusov typu "Prečo to tak bolí?", "Aj tak na teba stále myslím" , "Viem, že tam si", alebo "Len pre teba<3 (toto je vraj v komunite xixi symbol srdca, polemiku už nechám na každom individuálne)". A v zásade nič viac neurobil, len ich pozoroval a to až dodnes, hlavne teda na tom nešťastnom nenávidenomilovanom Facebooku.
Tak, to by sme mali povinnú jazdu, a teraz môžme tak voľnejšie konkrétne o statusoch. Ich veľkou chybou je, ak sú využívané na to, na čo sú určené. Teda ak odpovedajú na otázku "Čo práve robíš?" Kto by to bol povedal, ako ukrutne málo ľudí zaujíma, že sa XY vrátil z roboty a ide si zapáliť. Alebo že XY ide von so psom. Informačná hodnota týchto statusov je (ak teda recipient nie je rodič alebo partner autora) nulová. Podobného rázu, aj keď nie až v takej miere, sú statusy typu "XY si dnes kúpil nové topánky" - zaujímavosť veľmi nízka (samozrejme, toto sa dá vylepšiť napríklad statusom "Keď som si dnes kupoval topánky, predavačka na mňa divne zazerala, asi preto, že mi ešte zo včera z huby smrdelo tých 12 borovičiek, ktoré som zapíjal pivom." - tento formát môže zaujať povedzme aj parťákov z onej udalosti a atraktivita rastie). Takzvané neutrálne statusy môžu byť ohľadne štúdia ("XY dostal A! :D jupííí"), aj keď vedec ich príliš neuznáva a to z dvoch objektívnych dôvodov: On osobne nemá medzi priateľmi ani jedného spolužiaka a naposledy dostal A pred rokom a pol. Kategórií neutrálnych statusov je veľa a z dôvodu stručnosti budú spomenuté pravdepodobne až v oficiálnych učebniciach statusológie. Ale aby sme nezostali len pri kritike, samozrejme jestvuje aj veľa kategórií dobrých a zaujímavých statusov. Napríklad síce vypovedanie súčasného stavu, ale týkajúceho sa zaujímavej situácie, teda "XY mal práve sex a ide mať ďalší!", poprípade absurdnosti vyplývajúce z...povedzme fajčenia byliniek, to sa smie tuším. Pozornosť môže pritiahnuť aj status typu "XY má deň na kkt", ale len v prípade, že sa ním nemrhá a deň je ozaj na kkt. To je na úvodný článok o statusológii asi tak všetko.
Naozaj som sa nechcel rozpisovať o všetkých aspektoch a štruktúre statusov, odbor je to komplexný a vyhranený. Chcel som len poukázať na to, že jeho štúdium bude postupne naberať na význame a nemôže zostať nepovšimnutý ani tou spomínanou komisiou Nobelovej ceny, ktorú mi teda nikto nevyfúkne.
