Už určitevieš, že som bol na otváracom dni Rogers Cupu. Môjmu strýkovi sa podarilozohnať lístky aj v nedeľu no, to už bolo podvečer. Predtým sme sa ešterozlúčili s bratrancom, ktorý po víkende strávenom u svojej mamy,mojej krstnej, letel späť do New Yorku. Deň sa prekotúľal do večera. Strýkos krstnou išli na tenis, rodičia to po hodine čakania na prípadné lístkyvzdali a išli sa prejsť. So sestričkou sme ostali doma. Išla sa osprchovaťa ja som si pustil empetrojku, pustil som si konečne hudbu, ktorú mám takrád a začítal som sa do druhej polovičky Tale of the Body Thief od AnneRice. Párkrát zazvonil telefón, čo som sa dozvedel až neskôr od strýka,a o chvíľu došli rodičia aby sa zas otočili a šli sa znovapoprechádzať. Prišiel strýko, oznámil nám, že dostal lístky na večerné hry.Spýtal sa nás, kde sú rodičia. No tí sa už prechádzali po niektorom z parkov.Nevedeli sme. S troškou ľútosti sme odišli na pozrieť si naživo tenis. Hralsa veľmi kvalitný tenis a o jedenástej sme unavený prišli domov.
Na druhý deňsme sa znova vrhli do tenisového diania. Sestrička si behala za hráčmiv snahe dostať podpisy, krstná ju previedla až do VIP miestnosti, kde ichmohla nájsť. Strýko nám pozháňal lístky až do štvrtku a tak sme cele dnimohli sledovať tenis. Sestrička napokon dostala podpis od Nadala, chytila sipotítko od Mahuta a s Lopezom si spravila fotku, ktorú si potom nechalapodpísať. Škoda, že toľko pršalo a niekedy sme museli aj cele hodinyprestať vo vnútri hlavného kurtu a čakať, kým prestane. Ale stálo tovšetko zato. Zápasy ako Gasquet-Ferrer alebo večerné zápasy, kde hral Nadalboli na naozaj vysokej úrovni. A ocko vo všelijakých malých tenisovýchsúťažiach povyhrával všakovaké ceny. No po tých štyroch vyčerpávajúcich dňochsom bol rád, že to mám za sebou.
V piatoksom sa zobudil do neskorého rána, ktoré som lenivo a v najväčšejpohodičke trávil v krstnej dome. Denníček, predstav si po ulici, kde stojikrstnej útulný domček sa z hlasným gagotom prechádzala kanadská hus. Zosebavedomým samovraha kráčala priamo jej stredom. Hneď, ako som uvidelprichádzať k nej auto, ma zachvátili úvahy o krátkosti jej života. Noona sa nezastavila a auto ju nakoniec muselo obísť. Bol to naozaj veselýzážitok.
Po obede smesa vydali na dvojhodinovú cestu na chatu známej môjho strýka, kde sme mohliz jej milým dovolením ísť na jej súkromnú pláž. Zatiaľ čo sa cela mojarodinka kúpala na piesočných brehoch jazera, som si čítal pri chatke podkrásnymi borovicami knižku. Pláž bola naozaj krásna ale mňa silno páliace slnkoa dobrá voda, v ktorej si samozrejme všetci okrem mňa zaplávali vôbecnelákala. Sestrička sa zabudla natrieť a tak ju slniečko spálilo.
Na pláži smestrávili tri hodinky a nakoniec sme sa vydali do Collingwoodu na každoročnýElvis Festival. V centre tohto malého mestečka bolo postavené hlavnépódium, kde sa predstavili rôzny speváci z celej Ameriky, vo všetkýchvekových kategóriách, a predviedli v Elvisovských oblečkoch svojtalent v imitovaní Elvisa. Každý tam zaspieval jeden song a potom stemohli ísť do barov, kde ste si zaplatili vstupné, vypočuť tých najlepších.Podaktorí spievali naozaj dobre, iný horšie. No a vystúpili aj malé deti,ktoré asi tiež mali ukázať, že ani mladá generácia naňho nezabudla. Mne alepripadal celý Elvis Festival groteskný. Vekový priemer bol okolo 60 rokov. Nonajviac si ho teda užívali jeho súčasníci. Bol som rád keď sme si po vyšehodine išli pozrieť stánky a vrátili sme sa domov.
Sobota bolafajn, boli sme v St.Lawrence Markete, ktorý asi najviac pripomína tržnicuna Trnavskom mýte, no ponúka oveľa lepší tovar. Od všetkých druhou mäsa cezorganicky pestovanú ovocie a zeleninu, najlepšie pelendrekové cukríky, akésom kedy jedol až po rôznu bižutériu a suveníry. Taktiež som tam našielKanadskú horčicu Antona Kozlíka. To meno ma veľmi zaujalo, ale nedozvedel somsa odkiaľ Anton Kozlík pochádza. Teta tu kúpila sviečkovú na stejkya mrkvičku. Neskôr sme sa ešte prešli autom na pláž, kde sme sa bolipozrieť na začiatok Jazz Beach festivalu. Hrala slušná kapelka. Vrátili sme sadomov, kde strýko na večeru pripravil výborné stejky. Strýko s tetou siišli pozrieť na Rogers Cup jedny z posledných hier. Mama chcela sledovaťtenis v telke. A ja som prinútil ocka ísť so mnou na znova na jazz,kde sme sa po hodine cesty mestom dostali. Denníček, som šťastný, že som tamprišiel. Na dĺžke asi dvoch kilometrov hrali všakovaké kapely. Veľa z nichbolo naozaj dobrých. Museli sme sa prehŕňať cez riavy ľudí, aby sme sa mohlidostať k ďalším kapelkám. Tak sme sa prechádzali až do neskorého večera.
V nedeľusme znova raz nasadli na bicykle a odbicyklovali sme sa až na polostrovodkiaľ bol pekný výhľad na centrum Toronta. Večer sme sa pobalili, aby smev pondelok boli už pripravený a mohli v pohode vyraziť naletisko.
Pondelok boldňom posledných nákupov. Opäť som sa ocitol v China Towne kde soms ostatnými blúdil v ich snahe si ešte nájsť poslednú maličkosť,ktorú by si mohli kúpiť. Stúpil som tam niekde do krvavej mláky, ktorá mi takpokrstila topánku. Znova sme navštívili vegetariánsku reštauráciu Budha kde námveľmi lacno pripravili skvelú nudlovú polievku. Sestrička si potom našla skvelýobchodík zo šatami z japonskou lolitkouskou tematikou. Nanešťastie pre ňumamička podobnú fascináciu nezdielala. Bol som rád, keď sme sa konečne vrátilispäť. Mohol som sa v pohode dobaliť. O deviatej sme vyrazili naletisko, kde sme vďaka strýkovi nezablúdili v jeho obrovských útrobách.Mohli sme šťastne čakať na nástup do lietadla. Tam sme si stihli pokupovať zaposledné kanadské doláre maličkosti. No a let lietadlom som skoro celýprespal. Dávali nám jedlo, ale bolo dosť zlé tak som ho nezjedol. Po 8a pol hodine letu. Hodine strávenej čakaním strýka Fera na Budapeštianskomletisku a 3 a pol hodinách cesty som sa konečne dostal domov.
Denníček, somstrašne rád, že som mohol byť v Kanade a ešte radšej som doma. Všetcimi tu hrozne chýbali.
