Po krátkejvychádzke po povrchu Toronta sme sa znova ponorili do jeho podzemia.Z King street sme prešli cez metro do Roy Thomson Hall kde sme započalisvoju cestu Torontským 27 kilometrovým podzemím. Vyzeralo to v ňom akov bratislavskom Auparku, len Path je oveľa rozmernejší. Po prejdení jednejštvrtiny celého tohto podzemného komplexu sme už boli unavení a vrátilisme sa metrom k tete domov.
Denníček,predstav si, za celý ten čas čo som sa pozeral po metalistoch, alebo podobnemne spriaznenej hávedi, som stretol len jedného. Aj sme sa pozdravili. Mámpocit, že v tomto meste nenájdem správnu štvrť, kde sa vyskytujú. Teda akbudem stále chodiť z rodičmi. Musím nájsť spôsob ako rodičom ujsť a ichnájsť . Však som už našiel, kde sa prehráva dokumentárny film Global Metal. Užsa tam len vybrať.
Denníček môj,v stredu sa moja teta rozhodla, že si zahrá s mojou sestrou tenis.Tomu sa všetko podriadilo. Poobede sme teda vytiahli bicykle a o 15minút sme už boli na kurtoch, ktoré si krstná z ujom platia. Cestou som saopäť presvedčil o tom ako sa líši Toronto od Slovenska. Parky sú krásnečisté, vo väčších sa dokonca nachádzajú aj koše s triedeným odpadom. Skorovšetky majú tiež fontánku s pitnou vodou. Na kurtoch hrali vedľa sebaľudia rôznej pleti, od desaťročných po dôchodcov. Úplne bezproblémovo. Denníček,to ma dostalo. Hneď ma napadlo, že ľudia sú v Kanade naozaj tolerantní aleboaspoň v okolitej štvrti. No, či sú naozaj takí neviem. Musel by som tužiť dlhšie. Sestra si zahrala tenis a my sme zatiaľ so strýkom vymenilisolárne lampy v obchode, ktorý strašne pripomínal Baumax. Jediný rozdielbol, že si tam mal okrem normálnych pokladní aj automatizované na platbukartou, ktoré sme využili.
Asi mineuveríš, Denníček, ale po dlhej dobe som prvý krát bol na dlhšej túre nabicykli. Išli sme na 25 kilometrov vzdialenú pláž jazera Ontario. Naša cestaviedla aj cez park pomenovaný podľa ((Slováka)NIE, oprava) Moravana Baťu. Áno, Denníček, toho, ktorývyrábal tie topánky. Kúpil celý park a potom ho daroval mestu Toronto.Cesta bola zaujímavá a urobili sme pekné fotky. O dve hodiny sme už stálina brehu Ontaria. Keď sme prechádzali okolo moslimskej rodinky, zachytil som túužasnú vôňu vodnej fajočky a chvíľku som mal strašnú chuť sa len kvôli nejs tou rodinkou zoznámiť. Sestra a teta si boli zaplávaťv mestskom bazéne, ktorý bol zadarmo. Ako povedali, voda bola krásne čistáa nepoužívalo vôbec veľa ľudí. Ja som tam zatiaľ sedel na lavičke, strážilbicykle, pozoroval hrajúce sa deti a smútil za krásnymi dievčatkami zoSlovenska. Denníček, ak by som bol plytký, tak by som ti napísal, že väčšinadievčat tu vypadá jak vypasené prasiatka. Keď sme sa znova odhodlali nasadnúťna bicykle, šli sme na jeden cíp, kde bola nádherná zeleň a spravili smefotky z Ontariom. Denníček, si predstav, aj keď je najmenšímz Veľkých Kanadských jazier, je tak veľké že by bez problémov pohltilocelé Západné Slovensko. Nedovideli sme ani na jeho druhý breh. Vyzeraloskutočne ako more. Dokonca je na ňom aj príliv a odliv ako na mori. Chvíľusom mal túžbu na jeho brehu hľadať kraby. No hneď som si uvedomil, že tu žiadnenežijú. Po tomto obrovskom jazere sa preháňali veľké plachetnice, ale aj menšieloďky. Na brehu bolo postavené veľké množstvo sietí na volejbal. Všetky stemohli zadarmo používať, stačilo si doniesť volejbalku. Už sa pomaličky blížilo k večeru,tak sme sa vydali na cestu späť. Tiež trvala dve hodiny. A keď sme sakonečne vrátili, boli sme šťastný, že máme tú cestu zasebou. Denníček, natiaholsom si na tom bicykli kĺby na dlani, čo mi je záhadou ako som to spravil.
Noa dnes sme boli doobeda niekde nakupovať. Volalo sa to Winners. Popolhodine absolútnej nudy som v susednom kníhkupectve našiel knihu Queenof the Damned, stála len 10 49 kanadského doláru. Čiže bola o poloviculacnejšia ako tá istá kniha predávaná na Slovensku. Tu je všetkoo polovicu lacnejšie. Strýko Janko mi povedal, že je to preto, že sme takítupí a kupujeme si tie isté veci na Slovensku z nehoráznou prirážkou.Denníček, Janko má absolútnu pravdu.
Poobede mavytiahli do ďalšieho nákupného strediska. Povedali mi, že po Toronte jenebezpečné chodiť a preto nikde sám asi nepôjdem. No zato som sa skorozbláznil pri tom ich nakupovaní. Po nejakej hodine tam strávenej som zistil, žesa podobám na satelit krúžiaci chodbičkami hrozného obchodného domu. Samozrejmenič som si nekúpil. Nakoniec som ma konečne osvietilo a spomenul som si,že pri vstupe bolo zašité kníhkupectvo. Prešiel som okolo neho pri vstupe dotej gíčovej obludy, kde mi tento obraz zapadol do hlbín podvedomiaa vynoril sa až oveľa neskôr. Tam som si sadol a začítal sa dobiografie Marilyna Mansona. Keď už prišiel čas sa vrátiť spať ku tete, vydýcholsom si. No tento deň nepovažujem za úplne stratený, aspoň som si kúpil knihua otec si kúpil kvalitný digitálny fotoaparát. Už čoskoro ti znova napíšem, Denníček. A prinesiem ti veľa nových zážitkov.
