Ráno somzdieľal so svojou novokúpenou knižkou od mojej najobľúbenejšej autorky AnneRice. Queen of the Damned (Kráľovná prekliatych) nie je kniha, ktorá by sadočkala slovenského prekladu, aspoň pokiaľ viem. No zato veľa tínejdžrov určitepozná film s rovnakým názvom. Tí čo film videli a knihu sineprečítali, prichádzajú o veľa. Kniha je neporovnateľne kvalitnejšia. Mamičkasa snažila zo mňa dostať zmysluplnú odpoveď, prečo mám takéto knihy rád. Nopovedať jej, že mám rád tú temnú atmosféru, v ktorej sa autorka zahrávas pojmami ako dobro a zlo, prevracia ich a pridáva k nimzaujímavé otázky o živote, smrti a náboženstve, to všetko pretkanézvrátenou sexualitou spojenou s krvou a voľnejším prístupomk úlohe muža a ženy, či k bisexualite zobrazenejv Armadovi, to bolo na mňa priveľa, Nechcel som jej pokaziť obraz tohonevinného stvorenia, ktorým bezpochyby som. Denníček, vieš ja ju mám strašnerád, ale niektoré veci sa rodičom ťažšie hovoria a ja som vôbec nemalnáladu. No a hlavne som potreboval dotiahnuť detaily pre mňa nadmieru dôležitejšejveci. Mal som ísť do kina na Global Metal. Cineplex Odeon Corporationv Downtowne hral tento film. S tetou sme boli dohodnutý, že pôjdem nashow o 4 40 p.m..
Do Donwtownunás odviezol strýko, ktorý potom odišiel späť domov. Vysadil nás priamo predkinom, kde som si hneď kúpil lístok. Celá rodinka aj s krstnou sme potomšli pozrieť obchody na ulici Younge. Po pár prejdených obchodoch som narazil naobchod s rockovými tričkami a podobne zameraným tovarom. Krstnáneverila ako som si mohol všimnúť taký malý obchodík a povedala, že musímmať na to snáď čuch. Naozaj ma to potešilo. Denníček, ty ale vieš, že nič takénemám. Len som vedel, čo mám hľadať. Bohužiaľ som zistil, že akov ostatných krajinách, bol tento obchodík naozaj drahý. A tak to boloaj s ostatnými, ktoré som našiel. Po nejakej štvrťhodine som bol zaserodino vtiahnutý do jedného z ich veľkých obchodných domov. Našiel som sitam trištvrťáky, ktoré boli vďaka 50% zľave naozaj lacné a kúpili sme ich.Mali sme s nimi problém, lebo na nich chýbala cenovka. Predavač pretonajprv zobral podobné dlhé nohavice – kapsáče. S tým sme neboli spokojný,lebo tie moje dlhé neboli tak nakoniec zobral podobne krátke nohavice, ktoréboli tesne nad kolená a zarátal nám ich ako tie. Práve vďaka tomu stalilen 25 dolárov. No to som mal už len necelých 20 minút do predstavenia.Poponáhľali sme sa späť ku kinu.
Stihol som hofajn. Mal som 5 minút k dobru. Vošiel som do premietacej sály. Mala asi 60miest na sedenie. Sedadlá boli pohodlné, červenej farby. Sadol som si do streduvo vyšších radoch. Čakal som, že príde okrem mňa ešte niekto, ale, Denniček,nikto neprišiel. Bol to skvelý pocit, mať predstavenie sám pre seba. RežisérSam Dunn v tejto snímke cestuje do krajín po celom svete a pýta sa čoznamená metal pre ľudí v nich žijúcich. Denníček, som tak rád, že som naňom bol. Nikde mimo Kanady sa tento dokumentárny film nebude hrať minimálneďalšie dva tri mesiace. A ja som ho videl. Bol úplne perfektný. Všetko sato začalo v Brazílii, presunulo sa cez Japonsko, Indiu, Čínu, Indonéziu ažna blízky východ do Saudskej Arábie a Izraelu. Na záver sa vrátil späť do Indie, kde sa po prvýkrátudial koncert veľkej zahraničnej metalovej skupiny, Iron Maiden. Denníček,nepokazím ti pointu, sám si musíš zistiť, ako veľmi odlišne vnímajú metal inékultúry. Je to ako svet vo svete. Denníček, teším sa, že sa mi splnil jedenz mojich plánov.
Denníček,v nedeľu sme boli pri CN Tower a prišli sme k nábrežiu. Boli tamdve pódia, na ktorých hrala world music. Veľa malých obchodíkov naokolopredávalo rôzny tovar, spájaný práve s touto hudbou. Sadli sme sis rodičmi a tetou na pivo. Denníček, kanadské pivo vôbec nechutí tak dobre ako české. Ma takú sladkastútrochu kyslú chuť. Denníček, viac si ho určite nedám.
Dnes,v pondelok, som konečne mohol ísť sám do Downtownu. Dali mi doláre, abysom kúpil pre rodinu lístky na metro. Oni zatiaľ šli na celodenný výlet nabicykloch. O pol druhej som vyrazil z ujovho domu do metra. Musel somprejsť celou štvrťou, v ktorej bývame. Prechádzal som medzi krásnymidomami, cestičku lemovali krásne staré stromy, väčšinou javory, ktoré rástli napozemkoch s krásnymi udržiavanými trávnikmi. Táto štvrť je naozaj krásnaa pekne udržiavaná so svojimi veľkými a často až gíčovitými domami.
Vošiel som dometra, chcel som si kúpiť lístok, no nikto nebol v búdke pri turniketoch.Nakoniec prišiel jeden zo zamestnancov metra, ktorý vyzeral ako správca, čitechnický pracovník. Denníček, povedal nám, že nech si z toho nič nerobímea kúpime si lístky na niektorej inej stanici. Cesta metrom mi prebehlaveľmi rýchlo. Čítal som si knihu. Vystúpil som na College street. Pokračovalsom po tejto ulici, pozeral som si budovy Toronto College. Pokračovali smeďalej po College, okolo boli malé obchodíky a kaviarne. V jednej somvidel ako muž zo ženou hrali malú magnetickú verziu Scrabble. Denníček, strašnema to potešilo, že sa aj takýmto spôsobom ľudia zabávajú.
Nakoniec somsa vrátil paralelnou cestou späť. Našiel som obchodík z hudobninami, ktorýveľmi pripomínal tie na Slovensku. Poprezeral som si basgitary, ktoré ponúkalia kúpil som si v ňom dve brnkátka. V obchodíkoch z hudobnýmitričkami som si pozeral, čo predávajú. Viac menej sa to ničím nelíšilo odSlovenských obchodov s tým istým tovarom. Potom, čo som takto prechodiltri hodiny, videl som celú radu krásnych budov, hlavne kostolíkov v neogotickomštýle, som sa chcel vrátiť k tete. Cesta mi ubehla veľmi rýchlo a ponecelej hodine som sa vrátil k domu mojej tety. No som veľmi rád, že somprešiel sám Torontským Downtownom. Videl som budovy, ktoré by som inak nevidela prešiel som ulicami, ktorými by sme s rodičmi neprešli.
Denníček,zajtra idem k Niagare, tak sa teš, aké nové zážitky ti prinesiem.
