Nakoniec som ako vždy nikdenehavaroval, ani nespravil dopravný kolaps. O to sa postarala podivnáautoškola jazdiaca dvadsiatkou. Asi zabudli na zákon a neprimerane pomalejjazde. Na ňu ma môj inštruktor upozornil. Dokonca im ani svetla vzadunefungovali. Proste strašné.
Jediné pozitívum z môjhoriadenia bolo, že sme išli do pizzerky. Aspoň som si znova dal skvelú pizzu. Vieš,denníček moju obľúbenú z ananásom.
Brzdi, brzdi denníček, viem žesom sa trochu, teda vlastne veľmi odklonil od témy, ale musel som ti topovedať. Strašne ma to svrbelo v mojej mysli. Tak konečne som sa prebrodilku čajovni. Moje najsuper kamarátky ma vrelo pozvali. A ja som to eštevrelšie prijal. Tak sme si krásne dlho čajíčkovali a pritom sav pravidelných rytmoch z našich orálnych otvorov valili obláčiky,oblúčiky, kolieska, a iné pozoruhodné útvary z mliečneho dymu. Ajz úst do úst ich pár vbehlo. Mňam, mňam. Témy rozhovor boli veseléa veselšie. Ja som sa bál otvoreného okna, ktoré nebezpečne vyčnievaloz parapety pri mojej hlave. V predstavách som už videl svoju krv najeho rohu. No nič sa nestalo. Ach, denníček som tomu tak rád. Moja hlava, by sito nezaslúžila.
No najkrajšie bolo ako ma krásnevybozkávali. Z čerstvo narúžovanými perami mi nechali po celej tvaryodtlačky pier. Denníček a vieš, čo je najlepšie, aj na krku. Vraj sompotom vyzeral ako s hroznou kožnou chorobou. ÚÚÚÚÚžasnééééé.
No ako všetko pekné aj čajovňasa raz končí a zatvára. Odchádzal som znej natešený, vybozkávaný a skorobez peňazí. Stálo to za to. Niekedy si to určite zopakujem. A možno sanájde aj dobrá dušička, ktorá mi to nabudúce zaplatí. Určite áno.
Bolo to najkrajšie lúčenie, akési pamätám. Denníček dúfam, že ti budem môcť často písať takéto nádhernézážitky. Však ty ma vždy chápeš.
P.S. som chvíľu mal hroznú chuť papať šušne, ale rozmyslelsom si to.
