Spustila hrozný krik a keď som k nej pribehlatriasla sa chúďa na celom tele. Chápem ju, aj ja mám ešte zimomriavkyvšade.
Bol strašný,veľký, živý, chodiaci.
Ale chvíľa to bolavzácna - moje dve deti a ja sme sa uzhodli, že tarantuly chovaťdoma isto nebudeme. Chlapa-tatíka doma ešte nebolo, tak sme bezradnechodili pozerať do umývadla, kde ešte bezradnejšie blúdil vystrašenýpavúčisko tušiac svoj osud. Bolo nám ho ľúto, ale aj umyť sa treba.Prosím pavúčiska o prepáčenie, musela som ho zaliať horúcou vodou(studená nezabrala). Prepáč, nech je tvoja asi posledná cesta potrubímľahká. (Ani vyloženie do mrazov vonku by nebolo príjemné).
Je mi to fakt ľúto.