Najprv úvod: Predstavte si,
že ste športovec, povedzmetenista. Roky a roky trénujete, pripravujete sa. Postupne úspešnezbierate body na súťažiach, turnajoch a keď už máte všetky, všetkyoficálne známe kvalifikačné postupy za sebou, príde príležitosť. Niehocijaká, veľká. Povedzme olympiáda. Chcete na ňu. Veď všetko čo trebana výber máte. Poznáte dokonca súperov. Je ich viac, veď kto by nechcelna olympiádu. Jeden squashista, jeden pingpongista.Je to dobré, hovoríte si. Veď ide o tenis, podľa vypísaných pravidiel mátevysoké šance. Tie sa zvýšia ešte potom, čo vás vyšlú na tenisovésústredenie. Už len čakáte na výberové konanie, ktoré - ako vámpovedali- má prebehnúť.
Aké je vaše prekvapenie, keď vás stiahnuzo sústredenia s odôvodnením: výberové konanie sa nekonalo, naolympiádu postupuje squashista. Tenisovú kvalifikáciu si postupnedoplní.
Tak toto sa mi stalo, ale v mojej profesii. Ochoreljeden starší lekár. Oslovila ma jeho rodina, že by chceli predať jehoprax. Než sme stihli niečo urobiť, lekár sa pominul z tohto sveta.O budúcnosti ambulancie podľa zákona rozhoduje vyšší orgán, ktorý mapoverilzastupovaním na ambulancii počas výberového konania. Veď som bolajediná, ktorá som okamžite spĺňala všetky predpoklady. Mám kvalifikáciu,podklady, prax v odbore. A tak pracujúc na tejambulancii som čakala na výberové konanie. Márne.
Jedného dňa prišli,odovzdali. Inému. Inému, ktorý nemá ani atest, ani licenciu anipovolenie. Zato má garanta a ešte má NIEČO. Tajomné mocnéNIEČO, čo jesilnejšie ako všetky oficiálne pravidlá. To NIEČO spôsobilo, že to dostal.
Mne ani vysvetlenie. Tak sa rozhodlo. Bodka.
Koniec, šmitec, padla klec.
Javiem. Vitaj v realite. Takto funguje celý štát. Konkurzy, voľby missiekaj riaditeľov. Prideľovanie grantov a dotácií. "VÝBEROVÉKONANIA".
LEN. Neviem to vysvetliť mojej duši. Rozum to chápe (šaknie je sprostý), ale tá ťapa duša. V kuse sa kdesi vznáša. Dlho kŕmenározprávkami, ako spravodlivosť víťazí, že byť dobrý je dobré, a žepravda a láska....
Samé kecy.
Vitaj v realite, duša moja.
