Bola už neskorá jeseň, vietor sa hral s krásne zafarbeným lístím. Únava mi sadala na oči a v hlave som mala prázdno. A vtedy ma napadla tá otázka...Čo vlastne robí ľudí ľuďmi? Zamyslela som sa a nevedela som si odpovedať. Prešiel nejaký čas. Veľmi dlhý.
Tak dlho som rozmýšľala nad tou otázkou, pozorovala ľudí okolo seba, na ulici, v meste, v rodine, v škole, v obchode, na rôznych miestach, kde ľudí možno stretnúť. A napokon som sa pozrela na seba, na svoj život, na svoje skutky, myšlienky, pocity, emócie. Kráčala som pomaly domov, vychutnávala si vôňu lístia a kdesi v diaľke padal dážď. Bolo to minulý rok na jeseň.
Áno, milovala som a stále milujem. Nielen ľudí. Áno, milujem svojich rodičov, svoju sestru. Milujem prírodu, psov, mačky, kone, milujem spev vtákov na jar, milujem objímať stromy, milujem behať bosá po tráve, milujem variť, milujem dážď, milujem dúhu, milujem robiť radosť svojim blízkym a ľudom, na ktorých mi záleží, milujem smiech...
Je veľmi veľa vecí, ktoré človek robí s láskou a napĺňajú ho, motivujú ho, zakaždým, keď spraví chybu. Nič nie je také silné a pevné, tak hlboké a nádherné, tak úprimné a čisté ako láska. Ak je skutočná. Je úžasným príkladom pre všetkých, čo ju zažili, videli, cítili, vnímali, hocijakým spôsobom sa k nim dostala. Ona si nájde cestu ku každému, kto ju k sebe pustí, dokonca aj k tomu, kto sa jej stráni. Pretože vždy sa tu nájde niekto, kto sa o Vás bude báť, kto pri Vás bude stáť, kto Vás bude mať rád. Aj napriek Vašim chybám.
Ďalšia vec, čo ma napadla, bola tá, že nie všetko záleží od lásky. Mnoho vecí záleží predovšetkým od rozhodnutí. Vždy existujú minimálne dve možnosti, ako sa rozhodnúť: ÁNO a NIE. Rozhodnutie zohráva dôležitú úlohu, či už je správne alebo nesprávne. Všetko má potom následky v živote človeka,hocijako sa rozhodnete. Môže sa stať aj to, že sa Vám to vráti neskôr, alebo vôbec. Keď je správne, veci sa väčšinou zohrajú tak, ako si človek predstavuje, a potom sa všetci majú dobre. Hlavne v medziľudských vzťahoch to nemusí vždy platiť. Človek to môže myslieť najlepšie ako vie a aj tak to nemusí vyjsť. Záleží na oboch stranách, na komunikácii, tá je základ všetkého. Kvôli nej nedostatku vzniká milión nedorozumení a hádok, pritom úplne zbytočne. Ľudia úplne zabúdajú, čo komunikácia znamená a to je veľká škoda pre celé ľudstvo.
Človek sa často pýta sám seba, či má život zmysel, vždy, keď sa stane niečo zlé, čo ovplyvní jeho život, jeho rozhodnutia. Aj mne sa to stalo, viackrát. Ale vždy som sa snažila o to, aby som rozdávala okolo seba tú lásku, pochopenie, radosť. Nie je ľahké byť človekom vo svojej ľudskosti, nie je ľahké milovať.
Ako Einstein raz povedal: "Každý má dve možnosti. Buď sme naplnení láskou alebo strachom."
Myslím, že to vystihol. A stále môžeme to rozhodnutie zmeniť. Pretože skutočná láska je silnejšia ako strach, pretože skutočná láska strach vyháňa.
