Odkedy to začalo na Slovensku, vznikla davová panika. Ale našli sa aj ľudia, ktorí sa tvárili, že sa nič nedeje a hneď po zavretí škôl, univerzít a ďalších pracovísk, rodičia vzali deti išli veselo na lyžovačku, však čo, deti majú "prázdniny"..... zatiaľ čo naša vláda dávala viac nariadení, zavrieť ešte viac pracovísk.
Ľudia, to naozaj myslíte vážne? Vážne? Ide o krk našich blízkych, ak nie nám samotným. Ide o ŽIVOT. Pozorujem ľudí, teraz, keď už ubehlo vyše dvoch týždňov od prvého nakazeného na SR. Miesto toho, aby ľudia sedeli doma, čo je aktuálne asi najbezpečnejšia činnosť, chodia do obchodov, hlava na hlave. Nebudem tu písať všetky tie hygienické odporúčania, ani čísla, koľko ľudí sa nakazilo, koľko umrelo a koľko vyliečilo. Je to zbytočné. Pretože je to o nás, o našej zodpovednosti za nás samotných, za ľudstvo.
Je 21. storočie a planéta, ktorej vládne druh Homo sapiens (vraj človek rozumný!!) upadá. A samozrejme, nikto to nerieši. Však načo aj? Každý sa spolieha na to, že to bude riešiť ten druhý. Nikto nezačne od seba. A veselo hádžu špaky alebo smeti na zem. Vááááážne??? Nečudo, že sa planéta naštvala. Nikto na ňu neberie ohľad. Stali sa z nás materialistickí egoisti, ktorí sa večne ponáhľajú.
Najvyšší čas, tento vírus sme potrebovali ako soľ a nikto ma nepresvedčí, že je to inak. Akceptujme to. Spomaľme a zobuďme sa. Prehodnoťme svoje priority. Tu a teraz. Teraz nie je čas na egoizmus. Nie je čas na značkové oblečenie, nový mobil, kabelky, autá... Nebuďme hajzli. Miesto toho, aby každý priložil ruku k dielu a zostal doma, idú do obchodu, akoby nemali doma čo do úst. Sme v dobe nadbytku. Všetkého máme dosť a aj tak ľudia vykupujú vo veľkom akoby to všetko, čo nakúpili včera, už zjedli.
Viete, ono by ma to nerozčuľovalo, keby som si so svojím zdravím a životom nevytrpela svoje. A odvtedy som každý jeden deň neskutočne vďačná svojmu organizmu, že ma nezradil. Za to, že mi dal vždy možnosť plnohodnotne žiť a byť zdravá. Síce už nikdy nebudem úplne v poriadku, ale žijem a mám tú možnosť tešiť sa zo svojho zdravia. Starám sa o svoje telo, svoje zdravie najlepšie ako viem. Bolo by pekné, keby každý jeden z nás, si uvedomoval svoju zodpovednosť za svoj život a za život ľudí, ktorých stretne. Ked človek zomrie, ani všetky peniaze sveta mu život nevrátia. Ide o priority. O podstatu dôležitých vecí. Nejde o peniaze, o moc, o politiku, o vojny...pretože toto sú tie veci, ktoré hýbu svetom. Všade to vidno. A zrazu sú ulice prázdne, rovnako ako aj náš život, ktorý by mohol byť nádherný a naplnený, keby sme mali tie správne priority. Lásku, ohľaduplnosť, pomoc blížnemu. Pozrite sa okolo seba, ide jar... a nikto sa nemôže z plných pľúc nadýchnuť bez obáv. Asi to znie príliš naivne a idealisticky, pretože vždy sa nájde niekto, komu je to jedno. Komu na tom nezáleží. Niekto, kto vždy bude kritizovať, sťažovať sa. Ale vždy som verila tomu, že keby bolo najhoršie, ľudia sa vedia zomknúť a držať spolu, pomáhať si. Tak prečo niečo neurobiť pre našu planétu? Všetci vieme, že planéta nás nepotrebuje. To my potrebujeme planétu. Bola tu pred nami, bude tu aj po nás. V Taliansku sa teraz za deň prekročil nový rekord v úmrtiach. Urobme to pre seba, pre ľudí, pre planétu. Chvíľu vydržme doma, aj keď ekonomika pôjde dolu. Buďme ohľaduplní a láskaví. Buďme radi, že môžeme žiť. Buďme radi, že môžeme milovať. Buďme pokorní. Majme úctu k životu. Majme pud sebazáchovy. Všímajme si tie varovné signály, keď niečo nie je v poriadku. To sú všetko veci, ktoré boli kedysi úplne bežné. No v dnešnom svete sa to vytratilo. Prestali sme si vážiť, čo nám príroda nezištne dáva. Začali sme to brať ako samozrejmosť a vyžmýkali sme ju do poslednej kvapky. Akurát prestala plniť naše nároky a už bolo zle. Prestali sme si všímať, že naša duchovná úroveň poklesla.
Nechápem, prečo si nikto neuvedomuje, že ľuďom, ktorí sa teraz pre nás idú roztrhať, najviac pomôžeme tým, že budeme sedieť doma. Ľuďom, ktorí zachraňujú životy, ako sú lekári, sestričky, ošetrovatelia, ľudia ktorí riskujú, aby sme mali čo jesť, všetci výrobcovia, dodávatelia, predavači... Ľudia, ktorí riskujú život pre naše bezpečie, ako sú policajti, hasiči. Naozaj, seďme doma. Viem, že teraz je to dosť pokušenie, ísť von. Ale aj doma sa dá robiť spústa vecí. Venujme s rodine. Telefonujme s blízkymi. A hlavne, držme spolu. Verím, že to dokážeme, že za chvíľu už bude po všetkom. Planéta sa trochu nadýchne a my budeme radi, že sme radi.
