Uplynulo niekoľko dní po Olympiáde, kde náš reprezentačný výber získal historicky prvú medailu.
Je to v poradí 5. medaila z vrcholného hokejového podujatia v ére samostatnosti. Za zrodom úspechu nášho mladého tímu je potrebné vyzdvihnúť zodpovednú a detailnú prácu nášho realizačného tímu a manažmentu národného mužstva.
Fanúšikom, ako prvý na um príde kanadský tréner Craig Ramsey. Pán Ramsey je nielen odborník na tom správnom mieste ale aj charakterný a sympatický človek. Neprajníci(nazývajúci Ramseyho starým kanadským dedkom) či už v pozíciách fanúšikov alebo aj odborníkov z hokejovej časti spoločnosti si musia priznať, že nie je čo Craigovi vytknúť za čas, ktorý strávil pri reprezentácii. Náš pán tréner pred vstupom do pozície hlavného kormidelník vtedy zdecimovanej slovenskej hokejovej reprezentácie pôsobil ako tímový konzultant pre Montreal Canadiens. Áno, ten Montreal Canadiens, ktorý je najslávnejším hokejovým klubom na svete. Myslíte, že by Canadiens chceli človeka, ktorý nevie čo robí? Asi nie. Smutné je, že trénerská garnitúra z éry Jožka Golonku alebo Júliusa Šuplera(všetká česť jeho práci a úspechom) nie je ochotná sa učiť novým technikám, praktikám, komunikácii a nie to ešte meniť herný systém. Našťastie máme mnoho šikovných mladých trénerov, ktorí sa chcú učiť a vychovávať moderných mladých hokejistov. Je potrebné aby po Craigovi, či už po tejto sezóne keď mu skončí zmluva, nastúpil ideálne mladý tréner čo skĺby znalosti od Craiga s novým entuziazmom a pokračoval v nastolenom systéme a práci s mladými hráčmi. Andrej Podkonický, Ján Pardavý, Ján Lašák, Vladimír Országh, Michal Handzuš, Norbert Javorčík, Ivan Feneš a ďalší sú žiarivými hviezdičkami na našom hokejovom trénerskom nebi.
Ďalší v poradí komu môžeme vďačiť za skvelé odvedenú prácu vo funkcii prezidenta a tichého generálneho manažéra slovenského hokeja je charizmatický, bývalý skvelý hráč a stále obrovská osobnosť svetového hokeja, Miroslav Šatan. Okrem toho, že má celú zbierku medailí slovenského hokeja ako aj prsteň za víťazstvo v Stanley Cupe. Je členom medzinárodnej hokejovej siene slávy, vie ako pomôcť slovenskému hokeju na všetkých vrstvách. Šatan má plán, vie ako ho zrealizovať a čo je najdôležitejšie, má výsledky. Stačí sa len pozrieť s akými mladými výbermi sme išli na minuloročné MS v Rige a na Olympiádu do Pekingu... Nie je náhoda, že tí chlapci hrali veľmi dobre. Je to presne tá systematická práca s reprezentačnými výbermi od U16, U18, U20 až po mužov. Miroslav Šatan začal meniť systém cca 5 rokov späť. Len pre príklad viete koľko rokov mal vtedy napríklad taký Šimon Nemec, ktorý je odchovancom Liptovského Mikuláša a posledné roky pôsobí v Nitre? Presne 13 rokov. To znamená, že generácia, ktorá bude v najbližších cca 5 rokoch k dispozícii na drafte do NHL, budú presne tí chlapci čo začali hokejovo rásť a dospievať v tomto novo vzniknutom systéme. A poviem Vám máme sa na čo tešiť.
Partiu nášho úspešného manažmentu by som zakončil jedným mužom, ktorý je prehliadaný nielen médiami ale aj fanúšikmi. Tento človek má rovnakú zásluhu na úspechu našich hokejistov. Oto Haščák, hlavný skaut a poradca pre výber hráčov do seniorskej reprezentácie. Nebyť tohto profesionála a skúseného skauta New Yorku Rangers, nevedeli by sme o takých skrytých klenotoch ako sú Pavol Regenda, Miloš Roman, Adrián Holešinský, Samuel Takáč a ďalší iní mladí hráči. Bolo veľa kritiky pri predstavení záverečnej nominácie na ZOH. Odborníkom vo výbere ako aj fanúšikom chýbali mená ako Adam Liška, mnoho ľudí kritizovalo nominovanie Nemca, Slafkovského s argumentmi, že sú príliš neskúsení, mladí a potrebujeme vybrať skúsenejších chlapcov. Nuž a práve preto je namieste skauta, človek ako Oto Haščák. Oto má na výber hráčov ako sa hovorí oko a čuch. Vie posúdiť nielen kvality na ľade pre danú pozíciu ale aj mentálnu pripravenosť daných hráčov. Práve táto mentálna odolnosť a schopnosti sa nakoniec ukázali ako kľúčové pre zisk bronzovej medaily. Boli to menej skúsení mladí chlapci, ktorí sa nebáli a nervozita im nezväzovala ruky.
My fanúšikovia ale aj odborníci, musíme viac vnímať a ukazovať tie pozitívne veci v tomto ťažkom svete. Áno, chýbajú financie, nemáme najlepšie štadióny, nemáme veľa trénerov a máme nedostatok personálu v hokejových kluboch ale ľudia ktorí dávajú do toho všetok čas a úsilie potrebujú našu podporu. Nemôžeme zaspať a uspokojiť sa úspechom, lebo tento úspech môže byť len začiatkom väčších úspechov.
