Všetko to vzniklo už začiatkom roka. Bol som rozhodnutý, že tentokrát chcem ísť mimo Európy a viac-menej mi nezáležalo na konkrétnej destinácií. V hľadáčiku som mal krajiny ako Kazachstan, Čína, africké krajiny a iné. Sústredil som sa na nájdenie letenky tak, aby sa dátum zhodoval s termínom mojej celozávodnej dovolenky. Po pár týždňoch hľadania mi pred očami preblysla akcia na letenky do USA za 290 libier z Dublinu do Los Angeles, čo bola dobrá cena pre let až na západné pobrežie USA. Odkedy viac sledujem blogy a rôzne cestovateľské príspevky, videl som veľký počet fotiek z Kalifornie a teda sa to zdalo ako dobrá voľba s mnohými skvelými miestami. Rýchlo som teda kontaktoval priateľov, ktorí radi cestujú a keď mi kamarátka potvrdila, že určite pôjde, ostávalo už len rezervovať letenky. Cena síce mierne poskočila, stáli nakoniec niečo cez 300 libier. A takto sa zrodila moja prvá návšteva USA.
Kalifornia je pomerne veľký štát a je tam veľa čo vidieť. Napriek tomu ma veľmi lákalo odskočiť si do Nevady a Arizony, navštíviť Las Vegas a hlavne vidieť Grand Canyon. Po preskúmaní trasy sa zdalo, že by sme mohli stihnúť aj San Francisco. A tak z toho vznikol jeden veľký road-trip s trasou Los Angeles – Las Vegas – San Francisco – Los Angeles. Podľa výpočtov mi to vychádzalo na 3 dni v každom z miest. Všetko by bolo pekné, keby to neboli len čísla. Pri tak dlhých trasách treba samozrejme počítať so zastávkami, dopravou a nepredvídateľnými okolnosťami. Najhoršie však bolo, že náš prvý víkend v USA bol predĺžený kvôli sviatku Memorial day, počas ktorého veľké množstvo ľudí cestuje buď na cintoríny, uctiť si pamiatku ľudí, ktorí zahynuli vo vojne alebo si len užiť predĺžený víkend, pretože je to taktiež neoficiálny začiatok leta. To sme v tej chvíli nevedeli a najviac presunov bolo naplánovaných práve na tento víkend. CHYBA !!!
Prílet
Po trošku bláznivom prestupe - beh cez celý londýnsky Heathrow, sme po 12 hodinovom lete pristáli na čas, o 18:30 v Los Angeles. Samotné “mesto anjelov“ sme si nechali až na koniec tripu, aby sme sa nenaháňali pred spiatočným odletom. Z letiska sme teda zamierili priamo do Las Vegas, kde sme mali doraziť najneskôr pred polnocou. Cesta mala trvať približne 4 hodiny. No nevedel som, koľko bude trvať presun z letiska. Po prílete musíte ísť cez imigračnú kontrolu, ktorá môže trvať dlhšie, v závislosti od počtu ľudí a otázok pracovníkov na pasovej kontrole. Ďalšie zdržanie nás čakalo pri výdaji batožiny. A čas nám zabralo tiež čakanie na autobus, ktorý nás zobral k spoločnosti na prenajímanie vozidiel. Žiadna spoločnosť nie je priamo na letisku, treba si preto počkať na konkrétny autobus, ktorý vás odvezie do požadovanej firmy.
Po krátkom vypísaní dodatočných papierov nás poslali do garáže vybrať si auto. Takýto systém som nevidel nikde v Európe. Autá boli zaparkované podľa tried a v každom boli kľúče. Mohli sme si teda vybrať auto v našej kategórií. Pretože sme mali kompakt, čo bolo menšie auto, našli sme si parkovisko pre našu kategóriu. Ešte pre istotu sme sa opýtali jedného z chlapíkov, ktorí parkovali autá. Ten nám ochotne poradil, navyše s malým bonusom pre nás. V triede kompaktných vozidiel bolo zaparkované auto vyššej triedy. Povedal nám,že chybu spravil niekto z pracovníkov a my si teda môžeme zobrať to vozidlo, pretože je na zlom parkovisku. Chvíľu sme váhali, no napokon sme sa rozhodli to risknúť, auto bolo väčšie a pohodlnejšie ako ktorékoľvek iné na tom parkovisku.
Hneď pri výjazde z mesta sme sa dostali do niekoľko kilometrových kolón. Pri meškaní, ktoré sme už aj tak mali a zdĺhavej jazde po preplnenej diaľnici, sme sa okolo jednej v noci rozhodli zastať. Boli sme stále iba niekde medzi Los Angeles a Las Vegas. Po asi 26 hodinovom čase bez spánku sme už nemohli pokračovať a zastavili sme sa teda na odpočívadle, kde nám poradili najbližší motel, v ktorom sme ostali.
Grand Canyon
Do Las Vegas sme napokon nedorazili na čas a tento časový sklz sa s nami ťahal po zvyšok víkendu. Prvý deň sme mali rezerváciu na jednu prehliadku v Antelope Grand Canyon. A mali sme na pláne vidieť aj samotný Grand Canyon, takže sme si to zamierili priamo tam. Miesto našej rezervácie bolo v Arizone. Navigácia ma (z dosiaľ nezistených príčin) poslala cez národný park Zion, čo bola vzdialenejšia trasa a pre preplnené cesty aj značne dlhšia. Medzi Nevadou a Arizonou je časový posun, ktorý nám ešte odobral jednu hodinu. Tieto dva faktory zaistili, že sme prehliadku nestihli. V čase kedy prehliadka začínala, sme stále boli 2 hodiny od miesta. Chceli sme aspoň zistiť, či sa nedá rezervácia preložiť na neskoršiu hodinu, prípadne na ráno nasledujúceho dňa. Telefón nefungoval a boli sme uprostred ničoho. Kamarátka usúdila, že si stopneme auto a zavoláme od niekoho lokálneho. Na moje prekvapenie nám v okamžiku zastalo auto. Chlapík, ktorý zastavil povedal, že tam žiaľ nie je signál ale navigoval nás do menšieho mestečka s hotelom a zopár obchodmi. Zašli sme do hotela, kde ma prekvapila ochota a milý prístup miestnych. Milá pani na recepcii so samozrejmosťou vytočila číslo a napriek tomu, že bolo obsadené, nasledujúcich 15 minút sa tam snažila dovolať. Napokon sa jej to podarilo, no pre preplnený víkend nebolo možné preložiť rezerváciu. O prehliadku sme teda prišli. Nahlas sme si plánovali ďalšie kroky, že teda pôjdeme aspoň do Grand Canyonu. Pani nás počúvala a s radosťou nám vyhľadala najlepšiu cestu odtiaľ a naspäť. To všetko bez toho, aby sme sa jej čo i len opýtali. Táto prívetivosť a ochota domácich ma ohromila.
Dorazili sme do GrandCanyonu, ktorý je mimochodom neuveriteľný, hlavne tie farby a mohutnosť niekoľko miliónov rokov tvarujúceho sa kaňonu. Ten výhľad mi úplne vyrazil dych. Videl som už mnoho fotiek a videí, ale pozerať sa na to vlastnými očami mi prišlo ako niečo veľmi špeciálne a kľudne by som to vydržal aj celý deň. Pre nedostatok času a sklz, ktorý sme už aj tak mali, nám žiaľ viac času neostalo a tak sme sa rýchlo pobrali naspäť do Vegas.
Las Vegas
Las Vegas je mesto, ktoré netreba zvlášť predstavovať. Multi-miliónové mesto vybudované v púšti, uprostred ničoho, plné prepychových hotelov a atrakcií. Pri príležitosti byť tam, sme nazreli aj do kasína a to hneď do jedného z najznámejších na svete - Bellagia. Pred kasínom láka ľudí obrovská fontána, ktorá ponúka šou každú polhodinu v poobedných hodinách a každých 15 minút večer. Najznámejšia a najfrekventovanejšia ulica, Las Vegas Strip, je rovno pred touto fontánou a po jej okrajoch sa vypínajú ďalšie úžasné hotely, kasína, obchody a všetok luxus tohto mesta hriechu.
V blízkosti je obrovská priehrada Hoover Dam, známa aj z filmu Superman. Táto priehrada leží na hranici Nevady a Arizony a je to rozhodne jedno z miest, ktoré musíte vidieť ak ste v blízkosti.
San Francisco
Z Las Vegas do San Francisca vedie niekoľko ciest. Tá najjednoduchšia a najkratšia má aj ďalší prívlastok, a to najnudnejšia. Druhá a asi najzaujímavejšia je cesta cez národný park Yosemite. Touto cestou zdolávate značné prevýšenie a brzdy dostávajú poriadne zabrať. Môj pôvodný plán bol ísť tadiaľ a užiť si aspoň niečo z krásy tohto parku. Nanešťastie, táto cesta bola ešte aj začiatkom júna zavretá kvôli topiacemu sa snehu, ktorého bolo tento rok oveľa viac ako zvyčajne. Neostávalo teda nič iné, ako ísť niekoľko sto kilometrov po rovnej ceste bez odbočenia alebo ostrejšej zákruty. Po polovici dňa na ceste sme sa asi 4 hodiny od mesta rozhodli ubytovať a zvyšok cesty dokončiť ráno. Zastavili sme teda v náhodnom mestečku, v menšom motely, kde sme si oddýchli a na druhý deň sme dorazili do mesta okolo obeda.
S našim hostiteľom, ktorého som mimochodom kontaktoval cez portál couchsurfing.com, sme sa mali stretnúť až večer. Práve preto sme si to rovno zamierili k najznámejšiemu mostu na svete, Golden Gate Bridge. Prešli sme sa autom po moste a na druhej strane od mesta sme vyšli na peknú vyhliadku, kde je možné si spraviť krásne fotky mostu. San Francisco je veľmi často ponorené do hmly a môže sa veľmi ľahko stať, že neuvidíte most v celej jeho kráse. Deň bol našťastie jasný, tak sme si most pozreli aj z ďalšieho bodu od pobrežia oceánu.
Okrem častej hmly a oparu je v meste aj veľmi veterno. Oproti Južnej Kalifornii je tu o dosť chladnejšie, teplota bola len okolo 15 stupňov, zohrievali nás len slnečné lúče. V meste ma opätovne nadchli milí ľudia, ako aj rôznorodá architektúra jednotlivých domov postavených v kopci. Po ubytovaní sme od nášho hostiteľa dostali niekoľko cenných rád, ako sa najlepšie pohybovať po meste.
Hneď ráno sme zamierili do prístavu. Mali sme trošku problém si vybrať lístok z nie celkom prehľadného automatu, keď tu zrazu si nás všimla cudzia žena a bez akejkoľvek našej prosby o pomoc sa pri nás pristavila a vysvetlila nám čo a ako robiť. Z vopred určeného móla nás výletná loď preplavila k známej väznici Alcatraz. Prehliadku je nutné rezervovať aj niekoľko mesiacov dopredu pre veľký záujem. Loď sa točí každú polhodinu a na ostrove môžete ostať kľudne až do večera, kedy ide posledný spoj na pevninu. Po väznici sa pohybujete sami a vo vnútri budovy vám zadarmo zavesia na krk audio sprievodcu, ktorý vás povodí po jednotlivých miestnostiach.
Po návrate z ostrova sme sa vybrali na Pier 39, čo je také hlavné turistické miesto. Ulica je plná obchodov so suvenírmi, jedlom a rôznych atrakcií. Nejaké tie morské dobroty tam nesmú chýbať, my sme si pochutnali na bagete s krabím mäsom. Za všetkými atrakciami na konci móla je menšie oddychové miesto pre uškatce (vyzerajú ako prerastané tulene). Po prejdení všetkých obchodov sme sa za pár minút dostali k štartovaciemu bodu známej kalifornskej električky, ktorá prechádza cez tie najstrmšie kopce v meste. Rad ľudí bol obrovský. Pán zo strážnej služby to odhadol na minimálne hodinu čakania. To sa nám nechcelo a preto sme si jeden z tých kopcov poctivo vyšlapali. Po dobrom výstupe sme sa dostali ku krásnej ulici Lombard Street. Známa je predovšetkým kríkami a rastlinami, ktoré sú vysadené pomedzi kľukatú jednosmernú cestu a inak ako do kopca by to ani nešlo. V meste je hneď niekoľko pekných výhľadov, jeden z nich je na Coit Tower, čo je veža postavená na vysokom kopci. V tej dobe bola ale v rekonštrukcii, preto by bolo zbytočné tam merať cestu. Namiesto toho sme však zamierili k inému štartovaciemu miestu električky ( sú tri trasy tých klasických električiek) a užili si jazdu. Deň sa pomaly chýlil ku koncu, ešte sme v rýchlosti navštívili čínsku štvrť a pobrali sa pomalým tempom cez samotné centrum, pomedzi mrakodrapy, naspäť na ubytovanie.
Ďalší deň sme sa rozhodli vyraziť hneď ráno na dlhú cestu naspäť do Los Angeles. Najkratšie je to znova cez dlhú rovnú diaľnicu. Omnoho krajšia a záživnejšia cesta je však popri pobreží a zaberie asi len o 90 minút dlhšie. Ešte pred odchodom sme navštívili zoskupenie farebných domov Painted Ladies, ktoré je tiež populárne pre fotografov. Čo sme ale nevedeli je, že najkrajšie fotky sú pri západe slnka, kedy slnko osvetľuje a zvýrazňuje farby domov a v pozadí krásne vidno panorámu miestnych mrakodrapov. Ráno je slnko rovno za domami a teda fotografie nie sú také dokonalé.
Los Angeles
Po ceste sme sa zastavili na „svieže“ americké raňajky a na benzínovej stanici. Tam však prerábali interiér a toalety nebolo možné použiť. Mali sme však šťastie, lebo pán z autodielne od vedľa nás počul a ponúkol nám, aby sme použili ich WC, čo bolo veľmi milé a ochota miestnych ma znova milo prekvapila.
Bývanie sme mali v bytovom komplexe s bazénom a posilňovňou za menej ako polovicu ceny z akéhokoľvek hotela - znova skvele využitý couchsurfing. Od pobytu v San Franciscu sme presedlali z americkej kuchyne na mexickú. Jedlá sú autentické, pripravované Mexičanmi, ktorých tam žije veľa a teda nie je núdza o skvelé mexické jedlá.
Nasledujúce ráno sa začal hlavný deň, kde bolo na pláne viac než sa dalo stihnúť. Ako prvé sme sa rozhodli navštíviť nápis Hollywood. Ak by ste tam boli na aute, dajte si pozor na parkovanie. Je tam dosť zákazov a ak niekomu zastanete nepovolene pred domom, nebudú váhať zavolať políciu, aby vám naparila pokutu. Nečudo, keď im pred domami parkujú denne desiatky áut. Z rána tam však boli voľné miesta a nemali sme problém. Na priestranstvo pod nápisom sa dostanete jednoducho za pár minút. Odtiaľ vedie priamo hore asfaltová cesta, ale pri chôdzi do kopca to môže trvať aj 45 minút. Odporúčam zobrať vodu, keďže slnko je tam ostré a nie je sa kde schovať. My sme si vodu nezobrali a v najbližšom dome sme si kúpili fľašu za turistickú cenu s vysokohorskou prirážkou. Pán mal z toho zjavne slušný biznis.
Z nápisu sme prešli na Griffith Observatory, odkiaľ je taktiež pekný výhľad na centrum mesta s výškovými budovami. Hollywood sme zavŕšili návštevou chodníka slávy. Po chvíli chodenia a hľadania slávnych hercov sme sa dozvedeli, že chodník má 2700 hviezd a stále pribúdajú a je to teda niekoľko blokov. To zaberie človeku aj pár hodín. Na chodníku majú svoje hviezdy okrem hercov aj speváci, režiséri, producenti a iné osobnosti, ktoré sú nám menej alebo úplne neznáme. V ďalšom okamihu sme ale natrafili na viacero známych osobností, žiaľ iba na chodníku. Prechod cez Hollywood a Beverly Hills má tiež svoje čaro, avšak okrem prepychových domov tam toho veľa neuvidíte, iba ak by ste mali šťastie a stretli nejakú tú živú hviezdu.
Podvečer už patril známej pláži Santa Monica Beach zo seriálu Baywatch. Tu sa nachádza okrem rozľahlej pláži aj obrovské mólo s reštauráciami, obchodmi a atrakciami. Asi desať metrov od pláže je promenáda určená na prechádzky, korčule či bicykle a zariadenia pre precvičenie tela na čerstvom vzduchu. Priamym pokračovaním pláže je Venice Beach, ktorá je podobná, lemovaná palmami pozdĺž celého chodníka. Pri prechode do mesta je menšie centrum s obchodmi, barmi a reštauráciami a ďalej sú už známe Venice kanály, matne pripomínajúce Benátky, kde bola viac než vítaná príjemná večerná prechádzka. Na Venice Beach je doslova magický západ slnka, keď obloha strieda farby v pozadí pláže obklopenej palmami. Pešo sa ďalej nedostanete kvôli moru vnikajúcemu do pevniny. Pri obchádzke je ale možnosť prísť na pláž rovno pred letiskom, kde nad vami odlietajú lietadla priamo z najväčšieho letiska v Los Angeles.
Južne sa nachádza niekoľko ďalších zdanlivo podobných pláží pozdĺž celého mesta. Na sever od mesta je však zaujímavejšie miesto - Malibu. Malibu je známe svojimi miliónovými domami stojacimi priamo na pláži. Počas prílivu voda stúpne o pár metrov a dostáva sa až pod vily postavené na obrovských pilieroch. Pláž v Malibu nie je vôbec plná (nebola aspoň v čase keď sme tam my boli) a preto sme si tam príjemne oddýchli celý deň.
Záver a moje postrehy z USA
Po preskúmaní mesta anjelov a oddychu na jeho plážach nastal čas vrátiť sa naspäť do Európy. Výber USA neľutujem ani trošku, práve naopak, kľudne by som sa tam znova vrátil. Nabudúce to dúfam bude road-trip krížom cez USA. Američania sú milí a zvyknutí na cudzincov a cestovateľov a veľa z nich vám bez váhania pomôže. To však môže byť rôzne podľa lokality, keďže Spojené Štáty sú obrovské a nie všade môžu byť ochotní ľudia. Určite si treba dať pozor vo väčších mestách. Ľudia boli to najpríjemnejšie prekvapenie pre mňa osobne.
Pre zaujímavosť prinášam postrehy, ktoré stoja za zmienku:
Veľa prehliadok si treba dopredu rezervovať online, pre veľkú návštevnosť
USA je veľmi rozľahlé. Treba dobre plánovať koľko času si vyčleníte na cestu
Pri ceste naprieč, alebo medzi jednotlivými štátmi pozor na časové pásma
Neparkovať pred hydrantami a pred obrubníkmi namaľovanými na červeno, ktoré symbolizujú zákaz parkovania
Pozor na zákaz parkovania v jeden určený deň a hodinu v týždni, kvôli čisteniu cesty. Druhú stranu cesty čistia v iný deň, takže stačí auto preparkovať tam.
Pokiaľ je na križovatke značka STOP a pod ňou nápis „all way“ , prednosť má auto, ktoré príde na križovatku prvé, prípadne auto z prava pri podobnom príjazde.
Netreba sa báť opýtať na čokoľvek, ľudia sú nápomocní
Rôzne stránky ponúkajú online rezervácie pre rôzne mestá, treba však nájsť vždy originál web
Na benzínových staniciach nefunguje všade platba kartou vonku, pri platení vo vnútri si dopredu určíte sumu, za ktorú dotankujete, nepreplaťte sa teda
Zoberte si zo sebou vodu k Hoover Dam a vylejte ju cez priehradu dole, uvidíte čo sa stane
Pri road-tripe by som ja osobne zvolil radšej viac času ako menej!!!
