Od kedy som prišiel pracovať do Anglicka, počúval som od Angličanov a Škótov zvesti o Škótsku a jeho krásnej prírode, mestách a pamiatkach. Vtedy som si prvý krát našiel viac informácií o tejto rozprávkovej krajine. Škótsko som navštívil už 2 krát, no stále to nie je dosť a kľudne by som sa tam vedel vydať znova, hoci aj hneď teraz.
Glasgow a Edinburgh
Škótsko je rozdelené na dve základné časti - Lowlands čiže nížiny a Highlands teda vysočiny. Lowlands je južná a východná časť Škótska, ktorá je oproti jeho severnej polovici značne okresaná o hory. V Lowlands sa nachádzajú dve najväčšie mestá Edinburgh a Glasgow, ktorých populácia tvorí takmer štvrtinu obyvateľstva celého Škótska. Glasgow je najväčším mestom a je viac priemyselným centrom ako Edinburgh, kde prevláda cestovný ruch. V Glasgowe je pekné centrum s historickými budovami, neďaleká katedrála s cintorínom, ktorý je postavený na kopci a ponúka výhľad na celé mesto. Z centre mesta sa dostanete k rieke Clyde, popri ktorej si môžete spraviť peknú scénickú prechádzku s výhľadmi na niekoľko zaujímavých budov.


Edinburgh je hlavné mesto Škótska a pre mňa je to najkrajšie mesto v Spojenom Kráľovstve a jedným z najkrajších v celej Európe. Mesto má historické centrum s dvomi hradmi, kostolmi a veľkým počtom monumentov a pamiatok, ktoré vás dostanú. Mesto je postavené na 7 kopcoch, preto pri spoznávaní hoci iba centra, sa nachodíte hore-dole. Za pár minút sa môžete dostať z hradného vrchu na spodné námestie, niekoľko levelov pod hradom.

Hlavná ulica , Royal Mile, vedie až na vrchol k samému hradu. Je preplnená obchodmi so suvenírmi, tradičnými odevmi a rôznymi doplnkami z ovčej vlny či príjemného kašmíru, to všetko v tradičných škótskych vzoroch.

Priamo v meste si môžete spraviť menšiu túru v Holyrood Parku a vyliezť na kopec s najvyšším bodom Edinburghu, Arthur´s seat. Ďalším zaujímavým miestom je Calton Hill, ktorý ponúka tak isto nezabudnuteľný výhľad na mesto.

V Edinburghu je veľa miest, ktoré ponúkajú takéto výhľady a nemusíte za to platiť, stačí mať chuť chodiť. Edinburgh je mesto umenia s mnohými múzeami a galériami. Tak isto je to mesto s najväčším počtom festivalov v Spojenom Kráľovstve. Najväčší festival je Fringe, trvá 4 týždne a počas neho môžete vidieť mnoho rôznych street-artistov a veľa podnikov ponúka stand-up comedy shows. Preto ak sa do Edinburghu chystáte, najskôr si zistite, či sa v tej dobe nekoná niektorý z väčších festivalov, pretože ubytovanie môže byť drahšie a dobré možnosti budú rýchlo obsadené. Hlavne počas Fringe festivalu sa mesto preplní tisícami turistov a ubytovanie sa mi v celom meste za rozumnú cenu žiaľ nepodarilo dostať. O Edinburghu by sa dalo písať veľa ďalšieho, minimálne na celý článok. Pokiaľ radi podnikáte výlety do nových miest, určite si pridajte Edinburgh do vášho zoznamu, nebudete ľutovať.






Škótska Vysočina - Highlands
Škótsko však nie je iba o dvoch mestách. Najväčším klenotom krajiny je nepochybne vysočina – Highlands. Je to len niekoľko týždňov od vtedy, čo som sa tam po prvý krát vybral. Priateľke som počas cesty v aute opisoval rozdelenie Škótska na Lowlands a Highlands, no presnú hranicu som nevedel. O niekoľko okamihov sme ocitli v okolí najväčšieho Škótskeho jazera, Loch Lomond. Vyšli sme spoza menšieho kopca a s otvorenými ústami a nemom úžase som už len poznamenal „Myslím že sme v Highlands“. Krajina sa premenila na rozprávkový svet plný malebných výhľadov na hory, údolia, jazerá a vodopády. V tejto rozprávke sme žili nasledujúcich niekoľko dní.


Výstup na Ben Nevis
Nakoľko žijem v Anglicku, rozhodol som sa vycestovať do Škótska autom. Z mesta kde žijem, po našu prvú zastávku to bolo 7 hodín jazdy. Prvá zastávka bola mestečko Fort Williams. Za mestom je parkovisko s centrom pre návštevníkov, ktorí prišli zdolať najvyššiu horu v celej Británii, Ben Nevis s výškou 1348 m. n. m. Oproti našim Tatrám to možno vyzerá ako malý kopec, prevýšenie ale malé nie je. Počiatočný bod je len pár metrov nad úrovňou mora, stúpate do kopca a prekonávate teda celé toto prevýšenie. Po vstupe do informačného centra nám pracovníčky rozdali niekoľko upozornení, prečo tam nechodiť. Vraj už majú od rána pár zlomenín, poobede hlásia husté sneženie vo vyššie položených častiach hory a viditeľnosť na vrchole je len pár metrov. V polovici výstupu je údajne pekný vodopád – po tento bod je to pekná a nenáročná prechádzka s miernym stúpaním. Rozhodli sme sa teda ísť pokiaľ nám počasie a podmienky dovolia. Stúpanie je mierne náročné, teda nič, s čím by sa nepopasovali aj neskúsený turisti. Zablúdiť možné nie je, chodník je iba jeden zo spodku až po vrch. Okolo obeda sme sa dostali k zmienenému vodopádu, ktorý je v polovici cesty. Od vodopádu však mala začať náročnejšia časť trasy, a tak to aj bolo. K vodopádu je to približne 2 hodiny priemerným tempom. Nám sa to podarilo v kratšom čase aj s pár zastávkami pre fotenie.



V druhej polovici trasy sa podmienky zhoršili, pod nohami sa voľne pohybovali kamene a počasie si prišlo tiež na svoje. Začalo sa to jemným dažďom, ktorý však nebol mokrý, bolo to niečo ako maličké zmrznuté kvapky. Postupne sa pridal vietor ktorý, tento drobný ľad fúkal priamo do našich tvárí. Teplota klesla z 9 stupňov na niečo okolo nuly, no pocitová bola ešte nižšia. Za nejaký čas sme sa dostali na úroveň, kde sa pod nohami začal objavovať sneh. S pribúdajúcimi zrážkami a klesajúcou teplotou sa priateľka rozhodla ukončiť výstup, niekde vo výške 1100 m. n. m. Vracajúci sa turisti nám povedali, že to už nie je ďaleko na vrchol tak sme sa rozdelili. Keď som sa prebrodil snehom a najprudším stúpaním začali sa objavovať veže postavené z kameňov o veľkosti človeka, ktoré ma doviedli až na samotný vrchol hory. Pri túre na vrchole treba tieto vežičky nasledovať hlavne pri zhoršenej viditeľnosti, pretože hora má z druhej strany strmé útesy. S viditeľnosťou asi 20 metrov som vždy videl iba jednu vežu, pretože rozstup medzi nimi je väčší, bolo pomerne náročné vôbec niečo vidieť v hustej hmle a snežení. Tam som sa pripojil k skupinke, ktorá bola predo mnou a spolu sme nasledovali stopy v snehu a navigáciu. Pri každej ďalšej vynárajúcej sa veži nám poskočili srdcia, nikto predsa nechce zletieť z útesu. Skupinka spomalila a zastala niekde v strede a tak som pomaly pokračoval sám. Zrazu som sa ocitol uprostred ničoho, nič som nepočul, nič som nevidel, žiadne veže a len veľmi slabé stopy pomaly sa vytrácajúce pod novým snehom. Poviem vám že to nebol najpríjemnejší pocit. Za chvíľu som našťastie počul znovu skupinu za mojim chrbtom a takto pomalým krokom sme sa dostali až na vrchol hory. Hore sme si spravili niekoľko fotiek a ja som sa už aj po pár minútach vrátil s cieľom dobehnúť priateľku, čo sa mi podarilo až za polovicou kopca aj napriek rýchlemu zostupu.

Na druhý deň ráno sme sa vybrali na do hlavného cieľa tohto výletu, na ostrov Isle of Skye. Sú dve možnosti ako sa tam dostať. Prvá je zo severnej strany mostom a druhá je z južnej časti trajektom. Trajekt nie je drahý a pretože sme mali ešte jednu zastávku v blízkosti, rozhodli sme sa pre túto možnosť. Po ceste do mestečka Mallaig sme sa zastavili pri viadukte Glenfinnan, ktorý môžete poznať so známeho filmu Harry Potter. Ak sa už nachádzate v okolí určite sa ho oplatí vidieť. Smerom k trajektu sme ešte stihli vidieť pasúce sa jelene na okolitých kopcoch, čo dotváralo rozprávkovú scenériu.

Isle of Skye
Po nalodení sa na trajekt sme boli asi za 30 minút vo vytúženej destinácií Isle of Skye. Tento ostrov je považovaný za najkrajšie miesto Škótska. Bolo pred obedom a ubytovať sme sa mohli až od piatej popoludní, išli sme preto preskúmať severnú stranu ostrova. Cesta z úplného juhu na sever trvá autom menej ako jeden a pol hodiny. Zastavili sme až pri jednej z najznámejších atrakcií Old Man of Storr. Zoskupenie skál s najznámejšou zvanou „starec“ , ktorá je vysoká približne 50 metrov a je viditeľná už z veľkej vzdialenosti. Z parkoviska sa tam dostanete asi za 45 minút. V okolí skál je možné si spraviť prechádzku a vybrať miesto pre najlepšie fotky. V severnej časti ostrova nás zastihol chvíľkový menší krátky dážď, po ktorom sa takmer v okamihu vyjasnilo. Takéto rýchle zmeny počasia sú v Škótsku úplne bežné. Pri pokračovaní po hlavnej ceste na sever sa dostanete ku Kilt Rock, kde sa nachádza vysoký vodopád padajúci priamo do mora. Po ceste tam je niekoľko ďalších zastávok s majestátnymi výhľadmi, no ten najlepší budete mať z Old Man of Storr.



Po ceste k ubytovaniu sme vyhladli a zastavili sme sa v Portree, hlavnom meste ostrova. Najväčšia atrakcia v meste je prístav s rôzne sfarbenými domami. V meste je viacero možností na ubytovanie ako aj reštaurácií a obchodov. Tak isto tu môžete nájsť rôzne možností na výlety či už autobusom alebo loďou, pokiaľ si neplánujete prenajať auto. Zaujímavosťou je že v meste sa nachádza jediná stredná škola na ostrove.

Ubytovanie sme mali v klasickom britskom Bed & Breakfast kde majiteľ nebol pôvodný Škót ale Angličan, ktorý sa s jeho ženou (Nemkou) rozhodli na Isle of Skye presťahovať hneď po jeho návšteve pred 5 rokmi. Za ten čas spoznal ostrov dokonale a po raňajkách sme si posedeli nad mapou s ďalšími atrakciami ostrova. Prišli sme už dobre pripravený, no aj napriek tomu sme dostali niekoľko dobrých rád a tipov.
Pláž, tulene či hrady
V západnej časti ostrova sa nachádza hneď niekoľko miest, jedno z nich je hrad Dunvegan, kde je možnosť prehliadky interiéru. Druhý zachovalý hrad je Dunscaith, nachádza sa v južnej časti ostrova. Ak prejdete popri parkovisku na hrad a budete pokračovať po ceste, ktorá sa zúži iba na prechod jedného auta, prídete na pláž Coral. Pláž je biela a v prípade pekného počasia je vhodná na prechádzky. Po ceste na pláž sa z auta po ľavej strane naskytuje pohľad na zátoku s možnosťou vidieť tuleňov. Na hrade ponúkajú krátke výlety na tieto miesta, kde za pár libier vidíte tuleňov zo vzdialenosti pár metrov.


Ešte západnejšie od hradu je Neist Point. Je to najzápadnejší bod ostrova s majákom, ktorý je asi najznámejší v celom Škótsku. V určitom ročnom období je tento bod známi aj tým, že je to jedno z najlepších miest pevniny na pozorovanie rôznych druhov zvierat ako veľryby, delfíny, morské orly a iné. Cesta sem je opäť zúžená iba na jedno auto, ale každých asi sto metrov sú body kde sa dá vyhnúť oproti idúcim autám.

V juho-západnej časti, blízko mestečka Carbost, sú takzvané bazény víl, Fairy Pools. Magická je prechádzka údolím pozdĺž rieky Brittle, ktorá vytvára vodopády s niekoľkými menšími jazierkami. Jazierka majú krištáľovo-čistú vodu, v ktorej sa môžete kľudne aj okúpať. My sme mali možnosť vidieť ľudí sa kúpať dokonca aj pri nízkej teplote. Po ceste sem sa v mestečku Carbost nachádza liehovar s možnosťou návštevy a prehliadky tradičnej škótskej lokálnej whisky.



Ak vás láka viac turistiky po horách a máte viac času na ostrove, určite navštívte južnú časť ostrova a to pohorie Cuillin. Toto pohorie je turisticky najnáročnejšie, no zároveň najkrajšie v celej Británii. Na skalnaté vrcholy tohto pohoria je náročnejší výstup a rozhodne to netreba podceňovať. Takmer 10 km hrebeň tvorí hneď niekoľko vrchov presahujúcich 900 m. n. m., s najvyšším vrchom Sgurr Alasdair (992 mnm).

Cez Loch Ness a Inverness až do Edinburghu
Na štvrtý deň sme opustili ostrov a vybrali sa k dobre známemu jazeru Loch Ness. Pre výjazd z ostrova sme použili severnú stranu a išli sme teda cez most. Iba pár minút odtiaľ nás čakala povinná zastávka, hrad Eilean Donan Castle. Tento hrad je postavený na malom ostrovčeku, ktorý je prepojený s pevninou mostom. Eilean Donan Castle je jednou z najnavštevovanejších škótskych atrakcií. V minulosti bol použitý v niekoľkých filmoch, z nich najznámejšie sú James Bond: Jeden svet nestačí alebo Ako ukradnúť nevestu. Hrad však nebol ešte otvorený tak sme si spravili rýchlo pár fotiek a vybrali sme sa hľadať príšeru na Loch Ness.

Po asi hodine a pol jazdy s prekrásnou scenériou a jednou či dvomi zastávkami na fotky, sa dostávame k jazeru Loch Ness. Náš hostiteľ nám dal pred odchodom posledné rady kde sa zastaviť pri jazere Loch Ness. Zastavili sme v dedinke Fort Augustus. Tu sa nachádza niekoľko plavebných komôr, ktoré spájajú Loch Ness a 60 míľ dlhý Kaledonský kanálu. Zaujímavosťou tohto kanálu je, že nadmorské výšky hladín kanála majú rozdiel až 20 metrov, takže po celej jeho dĺžke sú rozmiestnené ďalšie plavebné komory. Ďalšia populárna zastávka pri jazere je hrad Urquhart Castle. Pri prechádzke popri jazere sme nanešťastie nevideli Nessie a tak sme sa pokračovali do Inverness.


Inverness leží na severe od jazera Loch Ness. Mesto je často označované ako hlavné mesto škótskej vysočiny. V centre mesta nám hneď padol do oka zámok týčiaci sa nad riekou pretekajúcou cez mesto. Popri rieke a v samotnom centre je niekoľko pekných budov v gregoriánskom a viktoriánskom štýle. Po obede a prechádzke cez mesto sme sa vybrali na cestu do Edinburgu cez národný park Cairngorms National Park. V Edinburgu sme ostali na noc a tam sme zároveň aj zakončili náš niekoľko dňový trip cez Škótsko.



Jedlo v Škótsku
Tradičným pokrom je Haggis. Je to jedlo podobné našej jaternici s tým rozdielom, že je to z ovčích vnútorností, varené v ovčom žalúdku. Veľa Angličanov to neobľubuje, no mne to aj chuťou pripomína jaternicu. Tradičnú vyprážanú Mars tyčinku - Fried Mars Bar, môžete nájsť v každom škótskom fast foode. Ide o čokoládovú tyčinku Mars obalenú v ceste na palacinky a dokončenú vo fritéze. . Obľúbeným mäsom je jahňacina a hovädzina na rôzne spôsoby, my sme si napríklad pochutili na výbornom lambburgery. Tak isto tu dostanete čerstvé fish and chips a veľa rôznych druhov rýb a morských plodov. Tradičnými raňajkami je ovsená kaša alebo škótska verzia anglických raňajok s iba menšími úpravami. Miestna kuchyňa možno nie je najzdravšia, ale v porovnaní s anglickou je určite pestrejšia. Musím povedať, že návšteva Škótska bez ochutnávky miestnych pív či whisky by nebola kompletná, aj pokiaľ nie ste veľkými fanúšikmi whisky.

Škótsko nie je ešte tak populárna a turistami preplnená krajina, čo je aj dobré. Možno jediné odstrašujúce je počasie, ktoré sa mení z minúty na minútu a ani predpoveď počasia vám nepomôže. Krajina je veľmi rozmanitá s mnohými zaujímavými miestami a atrakciami, bohatou históriu galského národa, Keltov či Vikingov. Tento nádherný kus zeme ponúka turistom všetko po čom túžia, od rozľahlých jazier, krásnych pobreží, ostrovov, majestátnych hôr s voľne pasúcimi sa divokými zvieratami, bohatú históriu, príjemných a priateľských ľudí, rozprávkové hrady až po krásne mestá plné kultúry a umenia. Príďte sa o tom presvedčiť sami.
Moje video zo Škótska dostupné na mojom youtube profile :