Snažím sa. Väčšinou sa vážne snažím na všetko pozerať z toho priateľnejšieho uhla. Ááá, veď nejak bolo, nejak snáď aj bude. Vykašlem sa na všetko a pokúšam sa nemyslieť na to, ako to zvládnem, keď to aj tak nakoniec vypáli proti mne... Ale potom to príde. Možete mi povedať čokoľvek a akokoľvek utešovať. Pritom to môže byť totálna hlúposť, ale moja "múdra" hlávka si proste pomyslí, že toto mi nevyjde, tak to bude a bodka. Žiadna čiarka, dokonca ani bodkočiarka, dokonca ani apoziopéza (milosrdná ..., neukončená výpoveď s akou takou šancou), proste nič. A vtedy sa ma zmocní tá odporná depresívna nálada, ktorej sa nezbavím a nebudem to dopĺňať frázou- za žiadnu cenu (ani inými slovnými spojeniami podobného výrazu), pretože ja to vlastne ani nechcem. Veď čo, budem sa utápať v problémoch, ktoré možno ani nie sú problémami, budem sa ľutovať a sťažovať... Je tu depresívna pohroma.
Dokonca sa začnem mučiť šialene smutnou hudbou. Alebo... Prečo si nepustiť najbrutálnejší punk, aký je momentálne poruke, keď už minimálne taký rok nemožem podobnú hudbu ani cítiť? A potom sa pre istotu pohádam s každým, kto sa len trošičku snaží narušiť ten stav "čierneho sveta". Ako si vôbec niečo také môžu dovoliť? Ja si ho tak poctivo budujem, fixujem každú maličkú zradnú medzierku, cez ktorú by mohlo preniknúť čo i len najmenší záblesk svetla. Dokáže ma rozčúliť dokonca jeden hlúpy záhyb na nohaviciach, ktoré boli údajne žehlené...
Potrebovala som to napísať. Možno si každý, kto to prečíta, bude myslieť, že som (hm, ako to povedať jemne) ...šiši. A teraz mám rovnaký pocit už aj ja. Ako nemôžem vidieť všetkých tých, ktorí su tu pre mňa v každej chvíli? Ako sa nemôžem tešiť z každého slnečného lúča, ktorý mi pošteklí noštek aj počas zasneženej zimy? Ako môžem odmietať všetkú tú krásu a lásku, všetky dary, ktoré mi Ten hore každý deň posiela? A preto hovorím DOSŤ!!!
A všetkých vás, ktorí to prečítate, všetkých mojich blízkych a aj neznámych, prosím :"AK MA ZNOVA POCHYTÍ TÁ ODPORNE PODLÁ, OD CHRBTA ÚTOČIACA, TETA DEPRESIA, PREFACKAJTE MA A POVEDZTE DOSŤ! Chyťte ma za vlasy, vezmite ma na balkón, okno alebo von a ukážte slnečný lúč. Sľubujem, že to ihneď pochopím. SĽUBUJEM...
