Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)
Stratená láska obzrela sa späť..
Bolo mi krásne?
Bolo mi sveta žiť?
Kde stratila sa tá niť?
Spomienky plnia mozajku,
farby vlastnia každý kút.
Objatie, pomoc, dotyk milujúcich rúk,
zrazu však nemám právo vlastniť ich.
Úsmev je darom k jej úspechu,
so mnou sa teší snáď len tieň.
Zajtra dostanem slzu za odmenu.
On vzal lásku, vzal aj deň.
Nariasených šiat dotkne sa azda iba nôž.
Črievičky darujem JEJ.
Vôňa nehy omámi JEJ pehatý nos
a naše Áno zaniklo v tichom výkriku temnej samoty...
