Spolu na výške. Spolu na koleji. A spolu V TOM! Prvé skúškové... Ja a moja Werushka.
Všetko sa to začalo vetou: Čooooo??? Tak to nemám šancu...- Potom čo som zistila, že všetky vhodné termíny som premeškala a tri ústne plus jednu písomnú skúšku mám zvládnuť za tri dni... Chcelo sa mi plakať... Keby sa známky dávali za množstvo slaných kvapiek v pohári, možno by mi to aj pomohlo, ale takto to chcelo- začať sa učiť...
A tak sme začali... Hneď po úvodnom dni vyšlo na svetlo veľmi podstatné, významné a životne doležité zistenie- NIKDY MI NEDÁVAJTE DO RÚK ZVÝRAZŇOVAČE... V súčasnej dobe možeme pozorovať farebné fľaky na nočnej košielke, tričku, na teplákoch dokonca jeden s priemerom 10 cm, ďalej to schytala deka, perina, samozrejme som trošku uštedrila aj pokožke... Teda- nikdy VIAC :)...
Niekoľko dní sme fičali na kole, čiernom čaji, káve , plus čierna tekutina bez cukru- fakt mierny zabijak, ktorý som si ako neskúsený kávičkár občas uštedrila a Werushka tvrdila, že toto sa kávou nazvať nedá... No a ako sa blížili dni D, tak sa k tomu pridával aj čaj na žalúdočné problémy... :)
Prvá skúška prebehla celkom v pohodke... Slečno, tak test máte napsaný na 2... Chcete 2, nebo Vás ješte přeskouším? -Prosím? Dvojka??? / to bolo na moje očákavania, takže úplne prešťastná, ale vyvedená z miery som stvárala asi toto- Dvojka? Nie... Teda Áno, hmmm vlastne. Nie.. "Slečno, tak co? - mierne pobavene sa ma opýtal profesor :) No, ak mi chcete dať tú dvojku, tak si ju samozrejme prosím... A tak som mala prvú skúšku :) A ani to nebolelo... Len ma to práve priviedlo k myšlienke, čo tomu predchádzalo a čo som vyhlásila za ODKUR TISÍCROČIA...
Vraj nemáme špekulovať pri kom budeme písať test /a zároveň aj pojdeme na skúšku/... Že sa nám to určite nepodarí... Hahaha, milí páni profesori , mne sa to podarí... Určite!
Plná prednášková hala... Okolo 200 ľudí. Prišli obaja- profesor Priorita a ten menej chcený. Moj cieľ? Priorita!!! A za tým si stojím... No on asi nie.. Prišiel , odpočítal si 5 radov a povedal- Vy idete so mnou... No a kde som sedela ja? v šiestom... Na moje veľké /ne?/štastie však na kraji... Tak som sa ako invisible osoba pridala k davu piatich radov. Hahaha... A že vraj sa nám to nepodarí, myslela som si... Pán prioritný nás odviedol do vedľajšej haly a na chvíľku si odskočil. Čo by som mu nemala až tak veľmi za zlé, keby sa aj bol vrátil... Namiesto neho však došiel kto? Ten menej prioritný... V tej chvíli sa mi chcelo plakať, kričať, ..., ..., ..., proste som nemala slov... Takto sa odkúriť, xexe... To asi nedokáže len tak hocikto.. Ja predsa len áno... A vraj sa nám to nepodarí... Mne sa podarilo :) Vybabrať samej so sebou.
Ďalšie neboli kritické dni, ale noci... Je dávno po polnoci. Šli ste si ľahnúť po 11-tej. A stále nič... Brutálne unavené, bolesť hlavy a len čo na chvíľku zatvoríte oči , v hlave si robia párty slovíčka ako zrušenie firmy bez likvidácie, občanské řízení, ex offo, kogentné a dispozitívne právne normy,suspenzívny účinok, kartelové dohody, dare, facere, omitere, pati... Niéééééééé.. Už dooooosť... a stále nič... Nakoniec sme skončili tak, že sme si o druhej v noci robili koncert kostolných pesničiek - Werushkine vystúpenia z babkinho kostola a pesničky, v ktorých som akosi nikdy nemohla postrehnúť súvislú melódiu stáli fakt za to... A ako zlatý klinec programu každú noc odznela - Mária ma ochraňuje, ja sa nebojím :))))...
Posledné noci však boli predsa len ešte o čosi "príjemnejšie"... Susedko zo spodnej izby si kúpil nové repráky... Fakt dobrá kúpa, hlavne cez skúškové... A tak to vypeckujemeeeee.... O pol noci tam hodíme TUC TUC TUC... Poviem Vám... Skákala mi hlava , posteľ a ja som nemala ďaleko od vyskočenia z okna, a cestou by som mu na to jeho okienko napísala VEĽMI pekný odkaz... Ale ako noci ubiehali, ja som si zvykala a Werushka prichádzala o poslenú trpezlivosť. Pár krát som sa zobudila na jej plač a inokedy na to , ako niekto nepríčetne v rytme tuc tuc dupe a trieska na podlahu-Weruskha v stave zrútenia...
Nakoniec sme to ale obe zvládli... Dve jednotky, jedna dvojka - Právo, Ekonómia a Geoekonómia??? Pýtajte sa... Vieme toho viac ako dosť...
A ako by povedal Dušan s Alenou /in? :P/ SME OBYČAJNÉ HNUSNÉ BIFĽE :DDDD
A nakoniec jedno zlaté slovné spojenie, ktoré nám to pomohlo prežiť a s Werushkou sme ho používali aj v tej najnevhodnejšej chvíli... Ale hlavne, že bola FUN :)
"To ňe ľudze, to Hoveda...! " :P
