Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)
Stála pred jazerom,
odraz sveta zdal sa takým prostým.
Jeden pohľad presne týmto smerom,
smútok, tma, svet obliekol si už svoj kostým.
Kaluže sĺz, pocit hnusu vzáša sa nad nami.
Korene hlboko, duša praská, cítiť strach.
Odišiel. Chváliť sa môže strunami,
vnútro hrať nedokáže, na sláčik padá prach.
Fantázia zhorela dažďom slaných kvapiek,
žiari iba krvavá rieka tvojich rán.
Jazero nedýcha. Kyslík dusí povlak vašich masiek.
Nemám ťa rád. Zmizni! Dvere máš dokorán.
Odraz sveta prezradil vašu hru.
Hlavné role klamárov, vražedné scény ľudských tvári.
Bol tu? Videl ako sa zúfalstvom drú?
A víťaz? Tí podlí, krutí, draví...
