Súčasný vojnový konflikt na Ukrajine robí tému pripravenosti a schopnosti na dlhodobý konflikt veľmi naliehavou. Predmetom parlamentnej správy, ktorú pripravili poslanci Patricia MIRALLÈS a Jean-Louis THIÉRIOT, a ktorú predniesli v parlamente 22. februára, bola pripravenosť Francúzska na takzvané „intenzívne“ konflikty, alebo na tvrdšie a rozsiahlejšie konfrontácie. Výsledok analýzy - Francúzsko nie je na podobné konflikty pripravené [1].
Keď sa hovorí o konfliktoch vysokej intenzity, nemusí sa jednať práve o totálnu vojnu, alebo tretiu svetovú, môže sa jednať o konflikt zapríčinený zlými politickými rozhodnutiami či zlým vyhodnotením situácie. Francúzsko je síce teoreticky chránené spojenectvami a svojim jadrovým arzenálom, ale táto ochrana je podľa predkladajúcich poslancov len teoretická.
Myšlienka intenzívnych konfliktov sa vrátila do diskusie po konflikte na Donbase a Náhorom Karabachu.
Po ukončení studenej vojny sa obranná politika Francúzska posledných 30 rokov orientovala len na udržiavanie mieru (mierové misie), a boju proti terorizmu. Už v roku 2021 sa však francúzsky minister obrany vyjadril, že existuje riziko konfliktu medzi dvoma veľmocami, ktorý môže mať rôzne podoby.
Munícia na týždeň.
V spomínanej správe predkladatelia napríklad vyzývajú na "okamžité finančné úsilie" na obnovu zásob munície. "Chýba nám 6 až 7 miliárd EUR na navrátenie zásob munície vo Francúzsku na potrebnú úroveň." vysvetlil Jean-Louis Thiériot pre Asociácii novinárov obrany (AJD), a varoval, že "v prípade komplexnejšej munície, ako sú napr. rakety Scalp, je čas medzi objednávkou a dodaním 36 mesiacov".
Problému zo zásobami munície sa dotkla aj poslankyňa LR (Les Républicains) Valérie Pércésse, ktorá dodáva „Či už normálna munícia alebo komplexná, po týždni (bojov) bude vyčerpaná.“
Ďalším bodom, na ktorý poukázali spravodajcovia, je nedostatočná príprava vojakov všetkých zložiek. „Pre pozemné vojská sme na úrovni pripravenosti približne 64%, než vyžaduje optimálny výcvik, ktorý by nám umožnil mať zložky na vrchole pripravenosti.“ hovorí Jean-Louis Thiériot.
Vzdušné sily majú lietadlá na 10 dní.
Pokiaľ ide o Armée de l´air (letecké sily), spravodajcovia prejavili spokojnosť nad ekonomicky výhodným exportom lietadiel Rafale, ale zároveň zdôrazňujú, že Francúzsko sa vďaka tomu dostáva do „nevhodnej“ pozície.
V správe sa cituje tiež bývalý veliteľ strategických leteckých síl Bruno Maigret: „V konflikte vysokej intenzity, s predpokladanými stratami (t.j. strata pilotov, zabitých a zranených v boji, nezvestných nad morom, či pri zničení lietadiel, vyčerpanie zásob a zdrojov), v porovnaní s bitkou pri Falklandoch v roku 1982 (straty 8%), by letectvo už za dva dni nemalo rakety (výzbroj), a za desať dní by nemalo žiadne lietadlo.“
Vychádzajúc z analýzy, správa preto odporúča zvýšenie kapacít stíhacieho letectva zo súčasných 185 na 215 lietadiel, a v ďalšom horizonte na 230 strojov.
Správa odporúča, aby sa dodržiaval minimálny ročný rozpočet 3 miliardy EUR, ktorý bol určený zákonom (LPM) [2] do roku 2025, bez ohľadu na novú vládu, ktorá príde.
Správa má veľa strán, a analýza sa týka všetkých zložiek. Je to zaujímavé čítanie o stave pripravenosti armády tak veľkej krajiny ako je Francúzsko.
Zdroje:
Le Figaro
Huffingtonpost
Správa
https://www.assemblee-nationale.fr/dyn/15/rapports/cion_def/l15b5054_rapport-information
[1] https://www.assemblee-nationale.fr/dyn/15/rapports/cion_def/l15b5054_rapport-information
[2] https://www.defense.gouv.fr/actualites/articles/le-president-de-la-republique-promulgue-la-loi-de-programmation-militaire-2019-2025
