Pán Klus, zavádzate úmyselne alebo z nevedomosti? Alebo: Ako to bolo s Gorbačovom a NATO.

Reakcia na status...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (21)

Týchto pár viet vzniklo ako reakcia na status pána Klusa, momentálne zamestnaného ako štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí. Píše:

     Hovorí sa, že stokrát opakovaná lož sa stáva pravdou. Podobne to azda bolo aj s „mýtom“ o údajnom americkom sľube Sovietom, že sa #NATO po páde železnej opony a zjednotení Nemecka nebude ďalej rozširovať do strednej a východnej Európy. Pravda je, že Američania na začiatku deväťdesiatych rokov nič také Moskve nesľúbili, čo onoho času potvrdil aj niekdajší sovietsky prezident Michail Gorbačov. Ani nemohli, keďže základným princípom suverenity každého štátu je aj právo slobodne sa rozhodnúť, s kým a ako chce spolupracovať. [1]

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

     Ťažko povedať či z nevedomosti, či úmyselne si pán Klus uviedol takýto „hoax“. Či to bol jeden alebo druhý dôvod, nevrhá to veľa dobrého svetla na jeho osobu.

     Dovolím si teda pár riadkami uviesť jeho vedomosti na mieru, lebo nie je dobré, aby osoba na takej vysokej pozícii a veľkým priestorom v médiách, šírila nesprávne fakty.

*

     Celý problém okolo rozširovania NATO vznikol v období zjednocovania Nemecka v roku 1990. Text nižšie sa nebude zaoberať problematikou samotného zjednocovania Nemecka, ale práve utvrdzovaniu a sľubom, ktoré boli Gorbačovovi dávané počas jednaní. Ku každému faktu je uvedený aj oficiálny zdroj, nakoľko argumentácia typu – „Je všeobecne známe.“ Nie je korektná, ak sa jedná o dôležité udalosti, a snahu vplývať na verejnú mienku.

SkryťVypnúť reklamu

     Čo sa týka NATO, a jeho prítomnost v Európe, nedá sa to lepšie vyjadriť, než ako to povedal počas rokovaní s Gorbačovom James Baker:

     „NATO is the mechanism for securing the U.S. presence in Europe. If NATO is liquidated, there will be no such mechanism in Europe.”

---

     V polovici decembra 2017, zverejnila organizácia National Security Archive na Univerzite George Washingtona, tri desiatky utajovaných dokumentov, týkajúcich sa rokovaní o znovuzjednotení Nemecka v roku 1990[2].

     Z týchto dokumentov vyplýva, že rôzny vysokí západní diplomati sľúbili sovietskemu vedeniu, že rozšírenie NATO na východ sa zastaví na hraniciach vtedajších NSR a NDR.

SkryťVypnúť reklamu

     Tieto sľuby neskôr pri mnohých príležitostiach im pripomínalo ruské vedenie, no na západe sa často hovorí, že keďže Gorbačovovi nikto nedal písomný sľub, a v texte dohody to nikde nie je uvedené, tak formálnemu rozšíreniu NATO na východ nič nebránilo.

     “Not one inch eastward”

     Nie raz, ale trikrát, James Baker (vtedajší minister zahraničných vecí USA) použil túto frázu pri rozhovore s Gorbačovom na stretnutí, ktoré sa konal 9. februára 1990 v Moskve. Súhlasil s Gorbačovovým prehlásením, že „expanzia NATO je neprijateľná“. Baker uistil Gorbačova, že „ani prezident, ani ja nemáme v úmysle ťažiť z prebiehajúcich procesov jednostranné výhody,“ a že Američania chápu, že „nielen pre Sovietsky zväz, ale aj pre ostatné európske krajiny je dôležité mať záruky, že ak Spojené štáty zachovajú svoju prítomnosť v Nemecku v rámci NATO, táto sa ani palec nerozšíri východným smerom.“ [3]

SkryťVypnúť reklamu

     James Baker následne listom informoval kanceláre Helmuta Kohla, že Rusko súhlasí s tým aby zjednotené Nemecko bolo začlenené do NATO, z uistením, že sa NATO neposunie ani kúsok smerom na východ. (list J. Bakera Helmutovi Kohlovi[4])

    Informovaný americkým štátnym tajomníkom, západonemecký kancelár pochopil kľúčovú sovietsku pozíciu, a uistil o tom Gorbačova v spoločnom memorande zo dňa 10. februára 1990: „Sme presvedčení, že NATO by nemalo rozšíriť rozsah svojej pôsobnosti. Musíme preto  spoločne nájsť rozumné riešenie. Úplne chápem bezpečnostné záujmy Sovietskeho zväzu... Jedna vec je keď to hovoríme my, ale iná vec, keď si to hovoria obyčajní ľudia. Pamätajú si totiž ešte osudy svojich otcov a bratov. Ak však nebudeme konať, situácia sa stane kritickou, a tomu sa musíme vyhnúť. Musíme sa tomu vyhnúť. Sme pripravení konať spolu s našimi partnermi, susedmi a priateľmi.“ (Memorandum medzi Gorbačovom a Kohlom [5])

     O tom, že aliancia nebude hrozbou pre ZSSR, presviedčal Gorbačova aj britský minister zahraničných vecí Douglas Hourd [6], vtedajší prezident Francúzska François Mitterrand [7], prezident Spojených štátov amerických George W. Bush starší [8].

     Minister zahraničných vecí Nemecka Hans-Dietrich Genscher už v roku 1989 zdôrazňoval potrebu systematického odzbrojenia v Európe, a aktívne loboval za dohody o konvenčných a jadrových zbraniach v Európe. Ako prvý uviedol potrebu zohľadniť záujmy Sovietskeho zväzu a poskytnúť mu záruku, že sa NATO nerozšíri na východ. Vo februári v rozhovore s Hurdom povedal: "Rusi by mali mať nejakú záruku, že ak napríklad poľská vláda jedného dňa vystúpi z Varšavskej zmluvy, na druhý deň sa nestane členom NATO."[9]

     V rozhovore s kancelárom Kohlom zo dňa 10. februára 1990, Gorbačov v zásade súhlasil s myšlienkou zjednotenia Nemecka a jeho členstva v NATO za mnohých podmienok, vrátane zachovania aliancie v existujúcich hraniciach.

Prvé varovanie

     Prvé varovné signály, že západ nehrá fér, dostal Gorbačov od bývalého posla v NSR Valentína Falina. Tento ho informoval, že USA a NSR, spolu s pasívnou účasťou Anglicka a Francúzska vedú vnútorné aj vonkajšie procesy zjednotenia Nemecka takým spôsobom, že Rusko bude nakoniec postavené pred hotovú vec. A ako ďalej píše vo svojom memorande: „Zatiaľ čo západ sladko rozpráva s Gorbačovom aby prijal nemecké zjednotenie v NATO, západné štáty už porušujú zásadu konsenzu tým, že medzi sebou uzatvárajú predbežné dohody týkajúce sa zjednotenia Nemecka a budúcnosti Európy, ktoré nezahŕňajú dlhú fázu konštruktívneho rozvoja.“

     "Západ nás zavádza tým, že sľubuje rešpektovať záujmy Sovietskeho zväzu no v skutočnosti krok za krokom odvracia našu krajinu od "tradičnej Európy ". - varoval prezidenta Falin – „Treba tiež konštatovať, že spoločný cieľ "celoeurópsky dom" sa stáva ilúziou.[10]"

Sumit NATO – prvý varovný signál

     Sumit NATO v Londýne, ktorý sa konal v lete 1990, a na ňom prijatá deklarácie, sa považuje za ukončenie studenej vojny.  Okrem prijatia zjednoteného Nemecka do aliancie, ponúklo NATO bývalým protivníkom priateľstvo. V tomto vyhlásení sa uvádza, že zmeny v Európe si vyžadujú, aby sa NATO prispôsobilo novým skutočnostiam, a nakoľko nikto nedokáže presne predpovedať budúcnosť, aliancia bude aj naďalej plniť svoje úlohy pri ochrane mieru, ale bude to robiť na novom základe.

     O sľubovanom nerozširovaní tu už ale zmienka nebola. Napriek tomu bol Gorbačov naďalej utvrdzovaný o nerozširovaní NATO do bývalých krajín východného bloku.

    Ale v rámci vlády USA pokračovala iná diskusia, a to diskusia o vzťahoch medzi NATO a východnou Európou. Názory sa líšili, ale ministerstva obrany od 25. októbra 1990 navrhlo nechať otvorené dvere pre členstvo v aliancii krajinám východnej Európy [11]. Ministerstvo zahraničných vecí ale naopak zastávalo názor, že rozširovanie NATO nie je na programe, pretože nie je v záujme USA organizovať „protisovietsku koalíciu[12]. Bushova administratíva tento názor prevzala, a to bolo aj to, čo Rusi počuli.

     Keď v roku 1991 zástupcovia ruskej Najvyššej rady navštívili Brusel, tak na spoločnom stretnutí s generálnym tajomníkom NATO Manfredom Woernerom, tento sa pre Rusov vyjadril, že „by sme nemali dovoliť […] izoláciu Sovietskeho zväzu od európskeho spoločenstva.“ Podľa memoranda z rozhovoru, „Woerner zdôraznil, že rada NATO a taktiež on, sú proti rozšíreniu NATO (toto stanovisko podporuje 13 zo 16 členov NATO).[13]

Po zjednotení Nemecka – aliancia sa rozširuje

     Po podpísaní dohovoru medzi Ruskom a západom, pokračovalo utvrdzovanie o tom, že snahy o rozširovanie aliancie nepripadajú do úvahy. Spomína to aj anglický vyslanec v ZSSR, sir Rodric Braithwaitem vo svojom denníku, že vtedajší britský premiér John Mayor odpovedal ministrovi obrany Sovietskeho zväzu Dimitriovi Jazovovi na otázku o možnom vstúpení východoeurópskych krajín do NATO, že „nič podobné sa nestane.[14]

     História následne ukázala, že sľuby boli plané. Od roku 1991 začali prístupové rokovania z krajinami Vyšehradskej trojky, z ktorých v roku 1999 sa Poľsko, Maďarsko a Česko stali formálnymi členmi NATO.

     Zaujímavosťou je fakt, že už vtedy s expanziou NATO na východ nesúhlasili mnohé významné západné politické osobnosti (spolu 50 osobností) – napr. Robert McNamara (bývalý minister obrany USA), Paul H. Nitze (námestník ministra obrany), Jack F. Matlock jr. (veľvyslanec USA v Sovietskom zväze, špecialista na sovietske záležitosti), a iní -  v júni 1997 v otvorenom liste prezidentovi Billovi Clintonovi označili rozšírenie aliancie za „politickú chybu historických pomerov[15].

“We, the undersigned, believe that the current U.S. led effort to expand NATO, the focus of the recent Helsinki and Paris Summits, is a policy error of historic proportions. We believe that NATO expansion will decrease allied security and unsettle European stability…”

     A ako je videť, nemýlil sa – na rozdiel od dnešných krátkozrakých a servilných „politikov“, a bohužiaľ aj „erudovaných“ komentátorov.

Toto je len zopár rýchlych príkladov na sľuby západu Gorbačovovi. Človek čo si chce urobiť vlastný názor, má príležitosť na uvedenom zdroji National Security Archive na Univerzite George Washingtona, kde sa môže dozvedieť aj iné zaujímavé detaily z diplomatických jednaní.

-

     Gorbačov sa svoj pohľad na to ako sa západ zachoval počas a po rokovaniach vyjadril viackrát v rôznych rozhovoroch.

     Napríklad pre denník BILD, v rozhovore zo dňa 14.04.2017 – „Are we facing a new cold war, Mr. Gorbachev?”[16]

Nevertheless, you accuse the West of not having kept its promises. Are you personally disappointed by friends like Helmut Kohl or George Bush when it comes to their commitment to Russia?

Gorbachev: “I do think that they could have done more. Much of what has since happened has been directly related to the collapse of the Soviet Union. We cannot blame anyone for the dissolution of the Soviet Union. However, many people in the West were secretly rubbing their hands and felt something like a flush of victory – including those who had promised us: ‘We will not move one centimetre further East.’”

 Does Russia feel cheated by the West?

 Gorbachev: “I would put it like this: the West – and primarily the US – have moved away from central joint agreements…

    A takto by sa dalo argumentovať ešte dlhý čas.

     Neviem o ktorom rozhovore hovorí pán Klus, keď uvádza že sám Gorbačov povedal, že mu Američania nič nesľúbili.

     Takže pán Klus, mohli by ste napraviť svoje tvrdenia? Nesvedčí vášmu súčasnému postaveniu, keď hoaxom chcete bojovať proti “hoaxom”.

     Neviem aká bude Vaša reakcia – či si uznáte argumentačnú chybu a napravíte ju, či si budete stáť za svojim tvrdením (bez uvedenia zdroja to bude divné), alebo nebudete reagovať.

     Akákoľvek bude Vaša reakcia, bude to vizitka Vašej osoby.

[1] https://www.facebook.com/photo?fbid=472730017753481&set=a.242752484084570

[2] https://nsarchive.gwu.edu/briefing-book/russia-programs/2017-12-12/nato-expansion-what-gorbachev-heard-western-leaders-early

[3] https://nsarchive.gwu.edu/document/16117-document-06-record-conversation-between

[4] https://nsarchive.gwu.edu/document/16119-document-08-letter-james-baker-helmut-kohl

[5] https://nsarchive.gwu.edu/document/16120-document-09-memorandum-conversation-between

[6] https://nsarchive.gwu.edu/document/16129-document-15-sir-r-braithwaite-moscow-telegraphic

[7] https://nsarchive.gwu.edu/document/16133-document-19-record-conversation-between

[8] https://nsarchive.gwu.edu/document/16138-document-24-memorandum-telephone-conversation

[9] https://nsarchive.gwu.edu/document/16113-document-02-mr-hurd-sir-c-mallaby-bonn

[10] https://nsarchive.gwu.edu/document/16130-document-16-valentin-falin-memorandum-mikhail

[11] https://nsarchive.gwu.edu/document/16141-document-27-james-f-dobbins-state-department

[12] https://nsarchive.gwu.edu/document/16140-document-26-u-s-department-state-european

[13] https://nsarchive.gwu.edu/document/16144-document-30-memorandum-boris-yeltsin

[14] https://nsarchive.gwu.edu/document/16142-document-28-ambassador-rodric-braithwaite-diary

[15] https://www.armscontrol.org/act/1997-06/arms-control-today/opposition-nato-expansion

[16] https://www.bild.de/politik/ausland/michail-gorbatschow/are-we-facing-a-new-cold-war-51296040.bild.html

 

Martin SEDLAR

Martin SEDLAR

Bloger 
  • Počet článkov:  24
  •  | 
  • Páči sa:  61x

...snazim sa sledovat dianie vo svete priamo, nie sprostredkovane. Zoznam autorových rubrík:  Nezaradená

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

274 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

2 články
SkryťZatvoriť reklamu