Informuje Bloomberg.[1]
Vo februári sa z Ruska dostali do USA rekordné objemy nafty za posedné tri roky, čo opäť odhaľuje dvojitý meter politky USA: ani geopolitická vojna s Ruskom, ani prechod na „zelenú“ energetiku nebránia Američanom v tom, aby vykonávali výhodný obchod na úkor ruských tradičných fosílnych palív.
V mesiaci február tohto roku importujú Spojené štáty z Ruska viac nafty ako za posledné tri roky. Podľa údajov dodávateľa ropy Vortexa [2], zakúpili Spojené štáty americké viac ako 1,55 mil. barrelov nafty z plánovanou dodávkou v tomto mesiaci. Tento objem predstavuje 22% celého importu nafty do USA.
Prečo krajina, ktorá vedie vojnu proti Rusku s cieľom oslabiť ruské hospodárstvo, sama finančne pomáha ruským ťažným spoločnostiam?
To, že Spojené štáty kupujú ruskú ropu a mazut, nebolo tajomstvom – aj keď sa o tom moc nehovorilo. No od jesene minulého roku začali Američania kupovať od Ruska aj motorovú naftu[3], Čo sice vypadalo ako jednorazová akcia, no plánovaná dodávka vo februári svedčí už o niečom inom.
Závislosť východnej časti USA od ruskej nafty je spôsobená v prvom rade tým, že miestne rafinérie sú už zastarané a nedokážu dlhodobo uspokojovať dopyt. Výroba ropy v USA sa znížila, a stále sa nevrátila na predpandemickú úroveň, a v súčasnosti je v USA veľa spoločností zaoberajúcich sa ťažbou ropy, ktoré sa skôr zameriavajú na zníženie dlhov a splatenie akcionárov.
Na druhom mieste je dôvodom tohto veľkého dopytu veľmi tuhá zima na severovýchode USA, ktorá spôsobila zvýšenú požiadavku na motorovú naftu, ktorú nemohli v USA pokryť z vlastných zdrojov. V tomto regióne sa totiž na výrobu elektrickej energie z dôvodu vysokých nákladov na zemný plyn, používajú predovšetkým dieselové generátory.
Ďalším dôvodom nedostatku nafty na americkom trhu je ich politika sankcií. Po zavedení prísnych sankcií proti Venezuele, začali v USA čeliť nedostatku ťažkej ropy, nakoľko Venezuelská vláda im v minulosti dodávala 20 miliónov barelov mesačne. Americké rafinérie boli teda nastavené na spracovanie ťažkej ropy z dovozu, a ropa ktorú začali v Amerike ťažiť (bridlica) má úplne iné vlastnosti. Okrem toho že „ropa“ z bridlice je drahšia, je treba ďalšie investície na prerábku rafinérií.
Američani preto našli výborný business plán, a začali ľahkú bridlicovú ropu vyvážať. A aby nahradili výpadok ropy z Venezuely, začali dovážať cenovo aj spracovateľsky vhodnú náhradu – z Ruska. Okrem samotnej ropy, začali taktiež importom mazutu.
V USA sa denne spracováva 11,4 milióna barelov za deň, ale spotreba je 20 miliónov barelov denne. Ázia a Európa nedokážu Amerike pomôcť, keďže zdroje energie sú tam taktiež drahé, a v čase energetickej krízy im taktiež chýba palivo. Rusko má očividne čo ponúknuť samotnej Európe ale aj za oceánom. V Rusku sa vyrába viac ako dvojnásobok ich spotreby nafty, čiže približne 78 miliónov ton oproti spotrebe 35 miliónom ton.
A tak vďaka „politickej prezieravosti“ USA, sa Rusko dostáva pomaly na druhé miesto importérov nafty do USA.[4] [5]
[1] https://www.bloomberg.com/news/articles/2022-02-03/u-s-draws-most-russian-diesel-in-years-as-cold-weather-descends
[3] https://www.bloomberg.com/news/articles/2021-11-18/russian-fleet-heading-to-new-york-may-help-ease-diesel-pain
[4] https://www.eia.gov/tools/faqs/faq.php?id=727&t=6
[5] https://www.bloomberg.com/news/articles/2021-08-04/russia-captures-no-2-rank-among-foreign-oil-suppliers-to-u-s