U lekára

Po desiatich minútach a spozorovaní všetkých dostupných šmúh na podlahe, ste už uvoľnenejší a preto sa vaše telo začne mierne zošuchovať a pripomína tak "posed znudeného hippisáka".
Už si nevšímate len šmuhy na podlahe, stávate sa smelším a vaše oči si všimnú "oranžový pulóver, na ktorom je zavesený bielo-modrý", inak dosť nervózny párik. Uhlíkom nervozity je v tomto páriku najmä "bielo-modrý pulóver". Za iných okolností by som s nimi možno aj celkom vyšla, ale za týchto podmienok som sa s nimi nezhodla ani očne. Opozitne k tomuto páriku sedí "dlhovlasý". A za "dlhovlasým" sa vynímajú celkom nové, plastové okná! To som skutočne nečakala...
Z obdivu nad plastovnými oknami čakárne, ma vytrhne šuchot "tesco igelitky". Sadá si vedľa "dlhovlasého" a najprv lúšti "bohviečo", ja to vôbec netuším. Po chvíľke sa nervózne zdvihne a smeruje k dverám ambulancie. Jej nastupujúcu nervozitu pripisujem blízkej lokalizácii k "nervóznej dvojici pulovríkov".
"Tesco taška" nezvláda ani stoj stojný a preto odchádza a stráca sa v šedi ďalších slovenských igelitiek.
Ďalší hrmot v podobe "premodernej"... "Premoderná" je staršia žena, ktorej chôdza pripomína pojašenú dvadsiatku, jej spôsob prežúvania žuvačky - adolescentku, no ale jej tonus kože a vrásky už nepripomínajú nič, len vravia, koľko asi zážitkov sa skrýva v tomto tele a, najmä, v duši. 
Jané, v absolútnej antipozícii k nám, sedí ešte "kašľacie duo", ktoré spája vzájomne priateľstvo a asi aj štýl obliekania.
Znova hrmot dverí a do dejiska vchádzajú "super-rifle". Tie si len tak pri stene stoja a asi nemajú záujem videť "kašľacie duo", ba ani "nervóznu dvojicu pulovríkov". Záujem už opúšťa aj mňa, preto si hlavu opieram o stenu a zatváram oči. V tom sa ku mne dostavia "super-rifle", podvihnú kabelku a chcú sa vedľa mňa posadiť. Inak, sedíme na lavičke, kapacitne uspôsobenej pre dvoch dospelých a jedno útle dieťa. Vedľa mňa sedí vážne "krásny profil", čiže sme tam už dve, no a suma sumarum, sedíme na spomínanej lavičke už traja - "super-rifle", ja, "krásny profil". "Super-rifle" sa mi takto prihovárajú: "Ahoj, Miška ;o)"
"Ahoj", zareagujem.
"Noo, si Miška, nie? A máš jedno dieťa. Nepoznáš náhodou Miša "tribodky"?", upresňujú "super-rifle".
"Počkaj, tak ja som Miška a mám poznať nejakého Miša?", no skôr, ako zodpovie, zazvoní mu mobil. Po krátkej konverzačnej odmlke sa usmeje a ja mu dám najavo, že i keď Miška nie som, pokojne môže zotrvať na stanovisku. No v tom už vychádza sestrička a "super-rifle" sú odbavené skôr než všetci ostaní. Áno, "dvojica pulovríkov" to len ťažko znáša.
Po "pulovríkovcoch" som na rade ja. Opúšťam svoju pozorovateľňu a v čakárni tak zanechávam "ostatné pulóvre, šiltačky, igelitky a pod.".