Myslím, že každý pozná fantastickú rozprávku s hlavnou hrdinkou Alicou, ktorej fantázia je až prebujnená a predstavivosť bezbrehá. Rozprávka končí prebudením sa Alici zo sna.
Ak by však tento príbeh vzalo niekoľko režisérov do vlastného chápania, rozprávkový text by tak mohol nabrať sci-fi podobu, kde by Alica v 3D kvalite ovládala bojové umenie. To by bez váhania využila proti Kráľovninej stráži zloženej z hracích kariet. Poznala by tiež ústavné právo, aby tak na súde zvolaným Bielym králikom mohla samu seba obhájiť. Vždy by mala pohotové, stručné a pokiaľ možno aj vtipné odpovede. Čo na tom, že ju prenasleduje vojsko hracích kariet?
Ak by si tento príbeh vzal do réžie fanúšik hororu, drvivá väčšina deja by sa odohrávala v noci a počas búrky. Z rozprávkového Zajačika by bol chladnokrvný zabijak, z nenarodinovej oslavy by sa stala párty sadistov a tie krásne hovoriace kvety by boli prinajmenšom mäsožravé. Alica by tak miesto koláčika na reguláciu svojej výšky ochutnala, "perník".
V romantickej komédii by sa Alica pri prvej prekážke ani len nesnažila dostať cez malé dvere, aby sa tak stretla s osobami vo vedľajšej miestnosti. Príbeh by pokračoval duchaprítomným použitím notebooku, prostredníctvom ktorého by si Alica chatovala s postavami z druhej izby. A tak by sme boli svedkami zrodenia Alicinej lásky k niekomu, koho ani nikdy v skutočnosti nevidela.
Keby sa tohto príbehu chytí Woody Allen, v pilotnej časti by si Alicu adoptoval a v poslednej by si svoju nedávno nadobudnutú dcéru vzal za ženu!
A čo realita?
V USA by Alicu angažovali do ďalšej série Ally McBeal, kde by nahradila pojašenú, mierne trhlú advokátku menom Ally. Na SVK by Alicinu bezbrehú imagináciu a tvorivosť nedokázali speňažiť, tak by ju vyhlásili za nesvojprávnu a schizofrenickú.
O čo mi teda ide?
Všetci sme istým spôsobom režisérmi. Disponujeme vlastnými myšlienkovými pochodmi, vlastnou predstavou o dianí okolo nás. Mne trvalo niekoľko mesiacov, kým som pochopila, že on nevníma veci ako ona.
Ona nie je my. My nie sme vy. Vy nie ste oni. Oni nie sú on. On nie je ona!
P.S. Článok mi napadol pri upratovaní, kedy mi z druhej poličky vypadlo perníkové srdiečko s textom "Zbožňujem Ťa". Keď som si myslela, že ma neberie vážne, zbožňoval ma. Naopak, keď som si myslela, že ma miluje a rozpravu o spoločnej budúcnosti myslí vážne, opustil ma.
On nie je ja!
