Radúz a Radka.
Keď sme boli malí a naštvali ma, tak to boli Brado a Brada. Inak sme od mala veľmi súdržní. Je samozrejmé, že sme sa spoločne hrávali, hádavali, chichotali, v ranom detstve navštevovali tréningy karate a názov našej obľúbenej hry bol "Prvý, druhý, tretí".
Pravidlá sme si vymysleli sami. Okrem iného sme súťažili aj o to, kto sa skôr prezlečie, umyje a zaspí!
A teraz, keď sme sa po dlhšej dobe opäť stretli, v cudzom meste, naplno som si uvedomila, že ten najmladší krpec Radko je už desaťročie odo mňa vyšší, samostatný i keď občas salámista. Duševné jadro si však zachoval dodnes - charizmatický, takmer nekonfliktný, úprimný a citlivý chalanisko s dobrodružnou povahou.
No a najstaršia Radka už dávno nie je taká ostýchavá. Je to krásna, mladá baba s nádhernými hustými vlasmi, plná až ochraniteľskej lásky k najbližším! Estetické cítenie a istá exaktnosť ju sprevádzajú od mala.
A potom som tu ešte ja - emotívna, občas veľmi dumajúca, psychicky odolnejšia, než fyzicky a, s opačným typom vlasov, než Radka.
Od počiatku ľudstvo zápasí s chorobami, láskou, nenávisťou, problémami s majetkom, či dokonca s vlastnou rodinou, či už najbližšou alebo aj vzdialenou. Bežným sa stáva, keď majetkové sváry v krátkom čase vytvoria zo súrodencov rivalov.
Bránim sa pomysleniu na to, že by som niekedy v budúcnosti nemala komunikovať s vlastným bratom, s chalanom, ktorý ma vie svojským humorom a "martovským" hlasom zakaždým rozosmiať! Či nebodaj, aby moja sestra už viac nemala byť mojou sestrou? To dievča, ktoré mi pri ostatnej životnej trampote pomohlo najviac a ktoré dokáže tak krásne zabaliť vianočné darčeky.
Hádky tu boli, sú aj budú! No aj v Barcelone som zistila, že nech si akokoľvek vymeníme názory, nech sme akokoľvek rozdielni, súrodenecké puto nepretrhneme.
... taký ten neviditeľný magnetizmus - inak city, v magnetickom poli - v rodine!
A za samotnú intenzitu rodinného, magnetického pola môžme byť vďační jedine našim rodičom.
Nedám na nich dopustiť - Radúz a Radka (a keď ma naštvú, tak aj Brado a Brada).
