Vláda chcela motivovať nezaočkovaných dôchodcov k očkovaniu. Úlohy sa zmocnil Igor, a tak motivoval zaočkovaných dôchodcov k lyžovaniu. Ak nelyžujú, nech dajú vnukom. A ak ani oni, môžu zato ísť aj na cross-fit alebo hranolky. Len či by bolo dosť fitiek a zemiakov. Za pol miliardy by sa ich totiž dalo kúpiť asi tak milión ton a to by veru pohlo aj s európskymi cenami.
A tak Igorov geniálny nápad (to nie je oxymoron, naopak je to niečo ako Ježišov boží hlas) narazil. Nielen na realitu (kam naráža väčšina jeho ostatných geniálnych nápadov), ale na pos(r)ancov národnej (z)rady. Možno zo strachu z už i tak desivej inflácie, zo štedrovečernej ryže namiesto zemiakového šalátu, z preplnených fitiek alebo možno len tak na truc kvôli tej nešťastnej vode s limetkou rozhodli sa revolučné poukazy (napriek genialite ich autora) nepodporiť. Teda vlastne podporiť, ale našťastie o čosi menej geniálne, nie ako poukazy a o tony zemiakov ľahšie.
Génius to teraz musí predýchať a možno mu v hneve svitne ďalší skvelý nápad. Ale tak to žiaľ býva, géniovia doby neraz trpia slabomyseľnosťou davu. Ani Kopernik s Galileim si veľa uznania neužili, Bruno dokonca skončil v plameňoch. Vlastne by mal byť Igor vďačný za zhovievavosť dnešnej doby.
Ale späť k národnej (z)rade, kde na chvíľu zavanul rozum a podarilo sa hovadinu obrovskú vymeniť za hovadinu aspoň o kúsok menšiu. Bolo to ako závan nádeje v Danteho pekle, kvapka pitnej vody uprostred oceánu. Ale neprepadajme panike, svet sa opäť vrátil do normálu. Podľa definície na úrovni prírodného zákona, je pos(r)anec schopný racionality len na krátky okamih (asi v dĺžke trvania života Higgsovho bozónu). Vzápätí akúkoľvek nadobudnutú racionalitu opäť stráca a vracia sa do bezpečia rovnovážneho stavu.
Nech už to bolo akokoľvek, máme tu ďalšiu povestnú "atómovku" a zasa za výhodnú cenu. Kým Američania dokážu jednu vyrobiť za pár desiatok miliónov, naša bude stáť tristo. Pre férovosť treba uznať, že je to celkom iná kvalita. Ani hríb po nej nezostane. Dokonca ani rozpočet. Maximálne veľká diera v ňom. Deravý rozpočet, deravá hlava financmajstra, deravá zaočkovanosť. Aspoň budeme dokonale konzistentní.
Človek by povedal, že je to všetko dobrý námet na Tajovského novú hru. Ibaže tu u nás hráme také hry naživo a vlastne to ani nie je také vtipné. Nuž čo, čierna krajina, čierny humor. Slovenský Yin a Yang nepozná bielu. Jedine ak na lekárskom plášti, no aj tých je žiaľ mizerne málo (teda tých skutočných, hustota tých internetových je u nás asi na úrovni hustoty zaľudnenia Singapuru). A ešte na zástave. Jedna taká celá biela by sa nám veru zišla, len či by ten vírus na ňu reagoval. Možno to zatiaľ len nikto neskúsil. A možno omicron po toľkých mutáciách pozná aj ženevskú konvenciu.
Pri všetkej tej biede aspoň že vzdelanosť nám rastie. Čoskoro už síce asi všade len dištančne, ale napríklad rast znalosti písmen gréckej abecedy mal naposledy také tempo ešte pred rozpadom Byzantskej ríše. Ešte pár vĺn a od alfy po zetu budú bez zaváhania recitovať aj tí, čo majú problém aj s od A po Z. Výrazy ako "lockdown" boli donedávna tiež čisto doménou nadšencov rakúskych pivníc a teraz sa nimi bežne oháňajú aj obyčajní "one time, next (dúfajme, že last) time" ministri.
Učiť sa dá celý život. Jedna Iránka sa vraj v 104 rokoch naučila čítať a písať pozorovaním svojich pravnúčat. Treba si z toho vziať príklad. Keby si ho vzal Igor, možno by sa tiež všeličo naučil. Napríklad, že hoci rozpočet nie je hrniec, predsa môže mať dno, že hoci majú slovenskí dôchodcovia radi dobré jedlo a sú cvičení na prežitie z nízkeho dôchodku, netvoria najväčšiu klientelu reštaurácií ani fitiek alebo, že hoci vieš vyrobiť tie najvtipnejšie tričká o Ficovi a iných známych zlodejoch, nemusíš byť nevyhnutne dobrý premiér ani minister.
