Aký svetonázor máš, takú pesničku spievaš

Písmo: A- | A+

Je to prirodzené. Náš mozog nie je dokonalý a potrebuje si neustále zjednodušovať realitu, aby ju aspoň čiastočne pochopil.

No mám pocit, že čoraz komplexnejšie témy, ktorými sa dnes zaoberá čoraz širšia verejnosť, vedú miestami k zjednodušeniam až kdesi na úroveň materskej školy. Žiaľ, obetiam takýchto dramatických sebaklamov to nijako neuberá z ich nekonečného sebavedomia. Skôr naopak, čím vyšší deficit IQ, tým vyššie sebavedomie (známy Dunning/Kruger efekt), alebo aj slovenskejšie: čím hlúpejšia hlava, tým vyššie sa nosí (vedľajší účinok: občas môžu z tej výšky ostatní vyzerať ako ovce).

Pridajme do toho dve polievkové lyžice technologického pokroku, za hrsť ekonomických záujmov a pol kila zneužívania moci a máme zarobené na luxusné päť chodové manipulačné, samo sa živiace (akýsi "hrnček var"), menu nielen pre gurmánov. Jednotlivé chody môžeme ľubovoľne obmieňať, počínajúc koronou cez očkovanie až po kybernetickú bezpečnosť. Každý si príde na svoje.

Momentálne sa ako dezert podáva téma ruských tajných služieb a záujemcov je toľko, že si musíte vonku vystáť radu, kým sa uvoľní stôl. Je to vďačná téma. Oba prúdy, rusofilizmus aj rusofobizmus, už dlhšie trhajú rekordy a keby to boli hudobné kapely, tak koncert Queenu vo Wembley v 1985 by popri ich koncertoch vyzeral ako bežná dedinská zábava.

Kým pre jedných sú Rusi akýmsi národom vyvolených, s božskými vlastnosťami a popri iných bonusoch jedinou zárukou mieru na planéte, pre druhých sú doslova stelesnením diabla, s podradnými vlastnosťami a popri iných zlyhaniach azda jediným narušiteľom mieru na planéte. Kým jedni vidia za každým prešľapom Rusov západnú (najlepšie americkú) propagandu, tí druhí tých prvých posielajú rovno za Ural, akoby sa akákoľvek (aj legitímna) obhajoba Ruska alebo kritika Západu nevyhnutne spájala s potrebou odsťahovať sa do tajgy.

Ale aj jedni aj druhí sú si v niečom zarážajúco podobní. Každý má svoj jasný, ničím neochvejný, svetonázor, dogmu, podľa ktorej spieva všetky pesničky v jednej tónine. Žiadne iné nielen nepočuje, ale hlavne nepočúva. Hluchota a slepota voči iným názorom a v prvom rade faktom sú heslom doby. Náboženstvo netreba vidieť či počuť, náboženstvo stačí cítiť. Nie je podstatné, či visí nad oltárom Kristus, národ či niektorá z veľmocí.

Záujmy veľmocí (a vlastne asi aj tých malých mocí, akurát tie na to nemajú dostatočné prostriedky) nie sú vždy najlepším príkladom morálky a humanizmu. História nás učí, že by sme mali byť zdravo podozrievaví voči akejkoľvek moci. Bezbreho veriť ktorejkoľvek z nich a zároveň z princípu zatracovať ktorúkoľvek inú, je zjednodušením reality ad absurdum a znakom absolútnej rezignácie na rozum, akýmsi novodobým vzdorom voči osvietenstvu, antitézou Descartovho "cogito ergo sum".

Ale skúsme ešte k tým Rusom. A aj Nerusom, pre dokonalý kontrast, alebo súlad, najlepšie Američanom. Ktorý z nich je lepší, alebo skôr horší?

Nuž, záleží na tom, aké kritérium použijeme. Z hľadiska stupňa demokracie a slobody má Rusko zjavne značný deficit. Kto tomu neverí, môže ísť kľudne skúsiť na Červené námestie demonštrovať proti Putinovi alebo sa spýtať Navaľného na nejaké tipy, ako robiť v Rusku úspešnú (a vôbec akúkoľvek) opozíciu (len sa treba poponáhľať, aby si tie tajomstvá so sebou čoskoro nevzal do hrobu, a hlavne sa treba nechať "zaočkovať" proti novičoku). Dvadsaťročná vláda toho istého človeka, s cieľom zabezpečiť si moc možno až do konca života, tiež nie je zrovna typickým znakom slobodnej voľby či plurality názorov.

Z hľadiska rozsahu, nielen vojenských, intervencií v posledných desaťročiach však musia Rusi, aj napriek všetkým Skripaľom, Vrběticím, pár pokusom o prevrat či dokonca konfliktom na Kaukaze a hlavne na Ukrajine, len so závisťou sledovať bohorovnosť Američanov. Na tých vysvedčení popri rutinných vojenských prevratoch vo väčšine krajín Južnej Ameriky či na Blízkom východe, dvadsaťročnej odysei v Afganistane, maličkostiach ako "water boarding" na Guantaname či zatúlaných dronoch kdesi v Somálsku či Pakistane, jednoznačne vyniká protiprávna invázia do Iraku s takmer miliónom obetí.

Odvolával zato niekto v Európe amerických veľvyslancov? Skúste mi pripomenúť, určite som len zabudol!

A čo novodobý fenomén kybernetickej bezpečnosti či celú históriu známy koncept propagandy? Tu sa tiež preteká o sto šesť, vybrať víťaza však nie je zrovna jednoduché. Kým Rusi sú chronicky známi svojim údajným ovplyvňovaním volieb v rôznych krajinách sveta, či záškodníckou činnosťou od útokov na vládne servery až po cielené výpadky prúdu podľa ľubovôle, bolo by naivné, priam smiešne, myslieť si, že práve v oblasti informačných technológií USA nejako extra zaostávajú. Úniky z WikiLeaks či od Edwarda Snowdena nám pravdepodobne odkrývajú len špičku ľadovca. Ak by ste chceli mať čerstvé novinky z pracovných aj súkromných hovorov Angely Merkelovej či iných politických predstaviteľov po celom svete a nevezmú vás do FSB, určite sa skúste zamestnať v NSA.

V kategórii ekonomického vydierania je víťaz celkom zrejmý. Z pozície sily, pokrývajúc štvrtinu svetového HDP, USA pravidelne sankcionujú najrôznejších previnilcov podľa ľubovôle. Priviesť na kolená Irán, Kubu či Venezuelu je pre takú ťažkú váhu totálna hračka. Dokonca nemajú problém vyšliapnuť si aj na európskych "spojencov", stačí ak sa rozhodnú napríklad stavať ropovod s "nesprávnym" partnerom. Rusi majú v ekonomickom ohľade menej možností (hlavne keď sú sami závislí na predaji toho, na čom sú od nich závislí iní), no v prípade menších súperov typu Gruzínsko sa tiež neštítia ani ekonomických zbraní.

Myslím, že nemá zmysel pokračovať. Výpoveď je jasná. Obe (a mnohé ďalšie) veľmoci zjavne sledujú svoje (samozrejme ich elít, nie bežného obyvateľstva) záujmy. Bolo by preto fajn si z nich nerobiť modly a hlavne na ne používať rovnaký meter. Pokojne vyhostime ruských veľvyslancov kvôli muničnému skladu (teda ak sa podozrenia potvrdia a ak máme dosť odvahy popri všetkej tej nešťastnej závislosti od plynu, ropy či jadra). No skúsme byť rovnako odvážni aj pri podobných akciách amerických či izraelských tajných služieb alebo napríklad, ak ktosi z radu "spojencov" našich "spojencov" zasa kohosi rozštvrtí na kohosi iného konzuláte.

Skrátka skúsme byť aspoň trochu konzistentní. Zjednodušené a hlavne mylné triedenie na dobrých a zlých už začalo byť príliš priehľadné.

Skryť Zatvoriť reklamu