Kým Chamberlain po mníchovskej zrade mával márnivou dohodou s Hitlerom, Churchill povestne poznamenal: Mohli sme si vybrať medzi vojnou a hanbou. Vybrali sme si hanbu a teraz budeme čeliť vojne. Tej sa v tom čase žiaľ vyhnúť nedalo, šlo len o to, akým spôsobom do nej vykročiť. Síce mierne nadnesená paralela, no aj my sme si pri súčasnej vlne mohli vybrať medzi bojom s vírusom (dobre pripravení, po boku vedy a odvahy) a strachom. Vybrali sme si strach a teraz čelíme vírusu (zle pripravení, po boku paranoje a výčitiek).
Situácia je vážna. Dom horí, vody plné vedrá, no my nehasíme. Hasiči vo vnútri hrdinsky bojujú, s nasadením života, no dobrovoľníci vonku stoja s rukami vo vreckách, čakajúc na koho iskra preskočí. Veď ako aj hasiť vodou, ktorá môže byť otrávená? A ešte aj tú studňu len nedávno vykopali. Čo na tom, že už pár požiarov uhasila, inde po nej už len tlie a popáleniny sú výrazne slabšie. Aj kedysi voda na oheň zaberala. Ale to bolo iné. Terajšia voda je na nič. Aj cukrár jej rozumie lepšie ako hydrológ.
Sme ako turisti v lese so sprejom na medvede, ktorí keď nejakého naozaj stretnú, spreja sa ani nedotknú. Veď čo keby si pritom strekli sami do očí. Ešteže to medveď pochopí. Viac ako spreja sa vraj bojí vitamínu C. Sme ako motorkár, čo si odmietne nasadiť prilbu, lebo mu je v nej hrozne teplo. Tuším ich zvnútra aj čímsi napúšťajú, čo by sa mu mohlo uvoľniť do hlavy a kto vie, čo to spôsobí za päť rokov. Sme ako horolezec bez lana, lebo na lane sa dá aj obesiť.
Sme plní paradoxov. Sme národ samovrahov, čo sa hrozne bojí smrti. Až tak, že ju vidí aj v kôstke z čerešne. A hlavne vo vede. Vedci sú tí najväčší vrahovia. Stále hľadajú spôsob, ako nás zabiť. Alebo očipovať, aby s nami mohli Rothschild s Gatesom hrať naživo playstation. Chcú nás zotročiť, lebo sa nás boja. Veď by sa aj mali, sme zjavne múdrejší ako väčšina sveta. Kam sa na nás hrabú tí blbci zo západu. Kým oni sa pasú na lúkach zotročení systémom, my sme ten systém dávno prekukli.
Možno si poviete, že je divné, že nám to nie je divné, že sme na to prišli práve my, že... Ale mýlite sa. Nesmieme sa podceňovať. Sme vyvolený národ (zmiatli sme aj Boha, keď oslovil Izraelitov). Sme z rodu samson slavien. Aj v Lidli sa nám musia klaňať. Odtrhli sme jablko, poznáme pravdu večnosti a hoci nás Boh za trest pošle na ventilátor (posledných pár miest je ešte voľných), každý jeden atóm kyslíka v ňom zažije nirvánu, že môže počas svojho niekoľko miliárd rokov dlhého života aspoň na okamih vstúpiť práve do nás.
Ale dosť bolo narcizmu. Je čas pozrieť sa pravde do očí. Nie sme nepriestrelní ako Kitt. Jeden zlý pohyb a bez lana nám v páde z tej hory veľa v ceste nestojí. Iba ak ďalší horolezci. Pár ich možno strhneme so sebou. Ale to nás egoistov predsa nemôže vyviesť z miery. Z tej nás skôr vyvádza, ak od nás tí ďalší (rodení fašisti) drzo žiadajú, aby sme to lano predsa len použili. No nezostáva im nič iné ako veriť v našu zázračnú premenu. Na vedenie krajiny sa zjavne spoľahnúť nemôžu. To len zbabelo prešľapuje na mieste (zjavne ďalší dôkaz, že nás chce všetkých zotročiť) a čaká, kým dom "pokojne" dohorí.
