Lož sa dá poraziť jedine pravdou, nie cenzúrou. Možno je príťažlivé zakazovať výroky našich oponentov, no len máločo urobí výrok príťažlivejším ako jeho zákaz. Nie je to však len zlá stratégia, ale predovšetkým útok na slobodu prejavu všeobecne. A to nie je len prázdne klišé. Čo ak sa raz do rozporu s hlavným prúdom dostanú aj naše výroky? Budeme s rovnakým nadšením vítať ich blokovanie? Koreluje vôbec konformita výrokov s ich pravdivostnou hodnotou? A nemali by sa pravda a lož konfrontovať v prvom rade s realitou a nie s autoritou?
Roztočiť koleso cenzúry, dokonca ho inštitucionalizovať, je pomerne ľahké. Zastaviť ho však už také ľahké byť nemusí. Akú vysokú rýchlosť dovtedy naberie? Aký veľký bude napokon jeho polomer? Koho a aké nepohodlné názory časom pomelie? Kto a na základe akých kritérií bude rozhodovať o smere a rýchlosti jeho rotácie? A aké záujmy bude pritom sledovať?
Vojna je strašná. Ak má človek v sebe aspoň kúsok citu alebo morálky, musí ju nevyhnutne odsúdiť, či už je agresorom jeho oponent alebo obľúbenec. Tam, kde práve prebieha, vytvára nesmierne ľudské utrpenie. No strachom, ktorý šíri, je vojna takisto katalyzátorom spoločenských zmien ďaleko za hranicami samotného konfliktu.
Rozpútané vášne a nenávisť voči agresorovi nás vedú k radikálnym riešeniam. Pochopiteľne, popri hrôzach vojny sa takmer všetko javí neškodne. Umlčanie "neprávd" nie je výnimkou. Kto si bude v ťažkých časoch lámať hlavu nad detailami? Kto bude hľadať hranicu medzi profesionálnym dezinformátorom a názorovým oponentom či politicky nekorektným umelcom? Je ľahšie rovno vytiahnuť detektor pravdy a z pozície autority oddeľovať "zrno od pliev".
Ako sa hovorí, keď sa rúbe les, lietajú triesky. Koho trápi pár odťatých konárov slobody a demokracie, keď sa za hranicami bombardujú školy a pôrodnice? V ťažkých časoch idealizmus ustupuje pragmatizmu, v ťažkých časoch metódy a záujmy autorít nikto neskúma, v ťažkých časoch sa žiaľ najprv rúbe až potom meria. Len či si ešte budeme schopní uvedomiť, kedy sa tie ťažké časy skončia. A či sa autority budú chcieť svojej novej zbrane tak ľahko vzdať.
Iste, v porovnaní s majstrami cenzúry a propagandy sme len slabý odvar. Tí skúsenejší rovno vymazávajú konkrétne slová z jazyka alebo vytvárajú alternatívnu realitu, ktorá má od tej skutočnej šialene ďaleko. Na úroveň "newspeaku" najvychýrenejších manipulátorov sme sa zatiaľ zďaleka nedotiahli a verme, že sa tomu úspešne vyhneme. No verbálnym lynčom či bojkotovaním čohokoľvek čo i len trochu nekonformného a medzičasom rovno cenzúrnym zákonom či dokonca udavačstvom sa aj my postupne posúvame smerom, ktorý celkom legitímne kritizujeme u iných.
Chápem, že so mnou v tomto mnohí nebudete súhlasiť. Chápem, že ste nahnevaní na to, ako niektorí ešte aj hrôzy vojny nechutne zneužívajú na svoju propagandu. Chápem, že vás unavuje čítať občas doslova bludy či zvádzať beznádejné debaty, neraz čeliac absencii akýchkoľvek pravidiel logiky. No hoci sa možno javí ľahšie tie bludy na tvrdo umlčať, mali by sme si uvedomiť, že aj snaha o rozlíšenie bludov môže byť často bludná, že sa pritom môžu sledovať rôzne záujmy, a že podobné metódy raz môžu umlčať nielen nepravdy tých druhých, ale aj nepohodlné pravdy kohokoľvek z nás.
