Je to trochu dlhšie čítanie, tak len ak máte dostatok času. Na úvod zopár konštatovaní:
Áno, som zaočkovaný (proti ochoreniu COVID-19, ďalej zjednodušene označovanému ako COVID). Áno, som sklamaný z toho, že ľudí, ktorí to o sebe môžu prehlásiť, je na Slovensku stále menej ako tých ostatných, a to aj napriek tomu, že veda a odborníci (väčšina) v tom majú jasno, a že vakcíny nám doslova expirujú na skladoch. Áno, súčasná vlna je hlavne vlnou nezaočkovaných a ak by väčšina z nich zaočkovaná bola, mali by sme menej úmrtí, nemuseli by nám kolabovať nemocnice, ani by sme ich nemuseli zatvárať pre pacientov rôznych ďalších diagnóz.
A áno, celkom rozumiem tomu, že mnohí hľadajú cesty, ako tú nešťastnú zaočkovanosť nejako zvýšiť, ideálne bez zavedenia povinnosti, nakoľko tá sa v prostredí liberálnej demokracie zrovna nenosí. V tomto kontexte a pri porovnaní nákladov na vakcínu a na samotnú liečbu sa nápad, že by si nezaočkovaní pacienti mali hradiť náklady na liečbu COVIDu z vlastného vrecka, môže javiť ako celkom prirodzený. Zároveň by takpovediac zabil (minimálne) dve muchy jednou ranou: pokrytie nákladov na liečbu plus vyššiu motiváciu k očkovaniu.
Nie je to však také samozrejmé, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať.
Z hľadiska ekonomickej teórie v podstate takisto nie je o čom. Trh dokáže optimálne uspokojovať potreby jeho účastníkov len v prípade "spravodlivých" cien, teda cien, ktoré zahŕňajú všetky náklady spojené s výrobou resp. zabezpečením jednotlivých statkov. Nízky dopyt či vysoká ponuka môžu síce dočasne ceny znížiť pod túto úroveň, no z dlhodobého hľadiska by ponuka pri podhodnotených cenách v podstate zanikla (samozrejme pokiaľ cenu za spotrebiteľa nezatiahne niekto iný).
Ekonomická teória ide dokonca ešte kúsok ďalej. Človek z rodu "homo economicus" by nemal hradiť len náklady na samotnú liečbu, ale v prípade, že sa k jej spotrebe dostal vlastným rozhodnutím resp. zavinením, mal by v cene pokryť aj možné negatívne externality na spoločnosť. Nezaočkovaným proti COVIDu by teda bolo tiež potrebné zaúčtovať napríklad náklady spojené s prerušením poskytovania liečby všetkým ostatným pacientom, ktorí sa k nej z dôvodu preplnenosti nemocníc nedostanú. Prenesenie nákladov na samotného pôvodcu externalít prirodzene znižuje jeho dopyt po ich spôsobovaní a v tomto konkrétnom pripade by teda napríklad znížilo zbytočný tlak na nemocnice.
Ale dosť bolo teórie. V praxi to totiž tak jednoducho nevyzerá.
Systém zdravotného poistenia na Slovensku totiž nie je nastavený len na základe striktných ekonomických pravidiel, kde by bol pacient redukovaný na spotrebiteľa, povinného hradiť plný účet za liečbu jeho aktuálnych diagnóz. Ak by to tak bolo, množstvo odvrátiteľných úmrtí by bolo pravdepodobne výrazne vyššie a mnoho chorých by bolo zároveň finančne zruinovaných. Systém je založený na solidarite, kde bohatší, mladší a zdravší spravidla prispievajú na liečbu chudobnejším, starším a chorľavejším.
Samozrejme, asi niet pochýb o tom, že nie všetci nezaočkovaní sú nevyhnutne chudobní, starí či chorľaví a všetci ostatní bohatí, mladí či zdraví, a mohli by sme tiež polemizovať o tom, do akej miery si tí prví vôbec zaslúžia solidaritu od tých druhých, najmä ak oni sami nedokážu prejaviť dostatočnú solidaritu a zbytočne nezaťažovať zdravotný systém. No nech už je to akokoľvek, mali by sme si dať pozor na konzistentnosť.
Množina situácií, kedy ľudia neprimerane zaťažujú zdravotný systém vlastnými rozhodnutiami resp. správaním, totiž výrazne presahuje odmietanie očkovania proti COVIDu. Typickým príkladom sú povedzme fajčiari, zvyšujúci svojím správaním riziko nielen rakoviny pľúc či jej iných druhov, ale tiež riziko kardiovaskulárnych či iných závažných ochorení.
Škála je však oveľa širšia, počínajúc nesprávnymi stravovacími návykmi s vysokým množstvom cukrov či nasýtených tukov, cez alkohol či drogy všeobecne, sedavý spôsob života či naopak rôzne druhy športu so zvýšeným rizikom úrazu až po zbytočné odkladanie vyšetrenia a následné neskoré odhalenie a teda aj ťažšiu liečiteľnosť nádorových ochorení. Tých príkladov by sme mohli nájsť toľko, že sa azda každý z nás vo vzťahu k aspoň niektorej z diagnóz dopúšťa či už vedomého alebo nevedomého zvyšovania pravdepodobnosti jej vzniku a teda aj vyšších nákladov spojených s jej liečbou.
Ak teda chceme vystaviť účet nezaočkovaným proti COVIDu, musíme sa pre úplnosť začať baviť o vystavovaní mnohých ďalších účtov, k správnemu vyčísleniu ktorých však ešte budeme musieť urobiť množstvo ďalšieho výskumu. A to samozrejme stále zostáva filozofická otázka, či vôbec chceme touto cestou vôbec vykročiť resp. ako ďaleko by sme pritom až chceli zájsť. Samozrejme pripúšťam, že určitá forma finančnej motivácie by mohla byť prospešná pre zlepšenie správania ľudí vo vzťahu k rôznym ochoreniam a teda aj k celkovému zdraviu populácie.
Ešte čosi k výške toho pomyselného účtu (ak by sa teda predsa nejaké vystavovať mali). V médiách sa totiž operuje s celkovými nákladmi na liečbu hospitalizovaného či dokonca ventilovaného pacienta s COVIDom, akoby priamo ich plná výška mala byť tým adekvátnym meradlom. Pre správne vyčíslenie je však potrebné zohľadniť všetky relevantné pravdepodobnosti (nákazy, hospitalizácie, ventilácie) resp. ich rozdiel medzi zaočkovanými a nezaočkovanými osobami.
Veľmi zjednodušene, aj pri pomerne konzervatívnom odhade 300 (z toho približne 80%, teda 240, nezaočkovaných) nových hospitalizovaných pacientov denne s priemernou dĺžkou hospitalizácie 14 dní, 10% pravdepodobnosťou použitia pľúcnej ventilácie, zverejnených nákladoch na hospitalizáciu niečo vyše 2000 € (za týždeň) a pľúcnu ventiláciu niečo vyše 11000 € (za celú priemernú dĺžku použitia) by sa celkové náklady počas 6 mesiacov (predpokladaná dĺžka ochrany vakcínou pred podaním ďalšej dávky) trvajúceho divokého obdobia vyšplhali na niečo vyše 230 miliónov.
To je približne rovnaká suma ako náklady na zaočkovanie tých istých takmer 3 miliónov doposiaľ nezaočkovaných vakcínou vo zverejnenej cene 80 €. Alebo inak, pri uvedených predpokladoch sú očakávané (pravdepodobnosťou vážené) náklady na hospitalizáciu (vrátane možnej ventilácie) jedného nezaočkovaného pacienta približne 80 €, teda kdesi okolo ceny samotnej vakcíny. Ak by sme teda nezaočkovaným chceli vystaviť účet za liečbu v nemocnici, v prepočte na jedného z nich by bol približne vo výške ceny samotnej vakcíny.
Samozrejme, od uvedenej sumy by bolo ešte potrebné na jednej strane odpočítať náklady spojené s liečbou už zaočkovaných pacientov (pre férové porovnanie, nakoľko ani z nich nie sú všetci voči vírusu imúnni) a na druhej strane pripočítať zvýšené náklady na tzv. pandemickú PN a domácu liečbu. Pre úplnosť by bolo samozrejme treba zohľadniť množstvo ďalších vplyvov, od tých ľahšie merateľných ako náklady možných vedľajších účinkov očkovania (aj deň s teplotou môže znamenať výpadok zo zamestnania) až po tie ťažšie merateľné ako napríklad zanedbanie liečby pacientov s inými diagnózami kvôli preplnenosti nemocníc nezaočkovanými.
Zhrnuté a podčiarknuté: Mali by sme si dobre rozmyslieť, či chceme začať vystavovať účty za liečbu čohokoľvek komukoľvek. Adresátom by sa ľahko mohol stať ktokoľvek z nás. V prípade nezaočkovania proti COVIDu by výška takéhoto účtu nemusela nevyhnutne niekoľkonásobne prevýšiť náklady na samotné očkovanie, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať.
Ale radšej stačí, už si pripadám príliš technokraticky. Čo je značne neúctivé pri téme, ktorá sa viac ako peňazí týka zdravia či dokonca ľudských životov. Z hľadiska zdravotného je očkovanie evidentne (v tomto čísla hovoria jasnou rečou) s prehľadom lepšia voľba ako neočkovanie. Preto aj týmto prosím všetkých, aby uprednostnili postoj vedy a odbornosti pred paranojou a amaterizmom, ochránili svoje zdravie a boli tak solidárni s tými, ktorí sú solidárni s nimi.
