Nad ich hlavami hučia motory stíhačiek. Nie ako atrakcia na leteckých dňoch v Kuchyni. Sú tam, aby na nich strieľali, aby na nich zhadzovali bomby, aby ničili ich životy a živobytia. Kým ty rozmýšľaš, kde si večer objednáš pizzu alebo kam sa budúci víkend pôjdeš lyžovať, oni riešia, kam a či sa vôbec stihnú skryť pred najbližším náletom. Či majú zostať a možno tak položiť život za krajinu, ktorá v hlavách niektorých šialencov nemá nárok na existenciu. Alebo utiecť do neznáma a zanechať za sebou rodiny, blízkych a všetko, čo v živote budovali a na čom im záležalo.
Kým ty spíš v teplej posteli, oni sa tlačia v pivniciach či v staniciach metra, modliac sa, aby sa táto nočná mora už čoskoro skončila. Kým sa ty modlíš k obrazu panslavistického spasiteľa, ktorý by pre jeho chorú predstavu slovanstva jeden z najväčších slovanských národov pokojne vymazal z mapy, ich muži, otcovia a synovia (a dokonca aj ženy, matky a dcéry) sa medzitým hrdinsky stavajú na odpor nepriateľovi. Pravdepodobne si ani neuvedomuješ, že tým vlastne nasadzujú životy aj pre tvoj pokojný spánok, pre tvoju slobodu, pre tebou tak horlivo kritizovanú demokraciu, ktorej výhody si aj bez väčších zásluh môžeš (zatiaľ) spokojne užívať.
A napriek všetkému máš tú drzosť obhajovať zverstvá, ktoré sú na nich páchané. Napriek tomu hľadáš vinníkov na druhej strane, lebo nemáš odvahu za agresiu odsúdiť agresora, ktorého si si tak veľmi obľúbil. Lebo nemáš odvahu si priznať, že tvoja predstava o svete je pravdepodobne mylná, založená na dogmách a svetonázoroch, nie na princípoch, logike či morálke.
A tak radšej naďalej hľadáš útechu na svojich obľúbených manipulačných weboch a ak si prerazil nielen logické ale aj morálne dno, možno sa dokonca tešíš, ako im to tí Rusi parádne ukážu. No nech si akokoľvek ukájaš svoje ego zdanlivou nepriestrelnosťou svetonázoru, ktorý si mylne interpretuješ ako fakty, a nech si to akokoľvek neuvedomuješ, pravdepodobne si už dlhší čas úspešne manipulovaný. Iste, v istom zmysle sme manipulácii vystavovaní všetci, no nie všetci sme rovnako dobre stavaní jej odolávať.
Súčasná ruská agresia je založená na troch "argumentoch", ktorých sa možno držíš aj ty a ktoré sú buď vyfabulované alebo scestné.
Po prvé, na údajnej genocíde rusko-jazyčného obyvateľstva na východe Ukrajiny, ktorú si okrem Rusov záhadne nevšimli ani pozorovatelia z desiatok krajín prítomných v regióne od vypuknutia konfliktu ani uznávané ľudsko-právne organizácie. Áno, je pravda, že tam žiaľ už roky zbytočne umierajú ľudia, vojaci i civilisti z oboch strán, nakoľko konflikt od roku 2014 nikdy celkom neutíchol, no s genocídou to má len málo spoločné, podobne ako s vraj "nacizmom", na vykorenení ktorého Putinovi vraj tak veľmi záleží. Okrem toho, obviňovať z nacizmu vnukov jeho obetí je vrcholom cynizmu.
Po druhé, pocit ohrozenia nikoho neoprávňuje preventívne útočiť na svojich susedov. Zvrátenosť pravidla "mám pocit, že by si mi zajtra mohol zlomiť ruku, tak ťa radšej dnes rovno zabijem" asi nie je potrebné bližšie vysvetľovať. Sledovať svalnáča na steroidoch s atómovou bombou v ruksaku, ako sa hádže o zem z obavy o svoju bezpečnosť, by bolo aj celkom úsmevné, keby to nebolo také nebezpečné. No akokoľvek mohli byť ruské obavy o svoju vlastnú bezpečnosť oprávnené, aktuálnou agresiou boli postavené takpovediac ad absurdum. A čo bezpečnosť ruských susedov, bez steroidov a atómoviek?
Po tretie, odkazovať sa na akési historické právo na existenciu národov či štátnych celkov a absenciu takéhoto práva u iných je krajne nebezpečné. Skutočnosť, že nežijeme v minulosti, by mala byť zrejmá aj Putinovi, nech už by nás do nej chcel akokoľvek vrátiť. Selektívne uprednostňovanie obdobia cárskeho Ruska či Sovietskeho zväzu napríklad pred obdobím Kyjevskej Rusi či Moskovského kniežatstva skôr deformuje minulosť ako formuje budúcnosť. Prečo sa rovno nevrátiť do čias Mongolského vpádu a storočí Zlatej hordy? A prečo si vlastne potomkovia Rimanov nenárokujú severnú Afriku, Blízky východ a veľkú časť Európy až po Hadriánov val v Británii? Predpokladám, že absurdnosť takýchto nárokov je zjavná z ich samotnej formulácie.
Predsa len ešte jeden bod. Ako to už býva, aj obhajoba súčasnej agresie sa často opiera o existenciu agresií minulých. Iste, i počas pomerne pokojných posledných desaťročí majú na rukách krv nielen Rusi a je celkom legitímne kritizovať aj vojnové zločiny iných. Sám neraz poukazujem na neslávne známu americkú inváziu do Iraku, ako na doposiaľ asi najvýraznejší takýto prípad porušenia medzinárodného práva s takmer miliónom obetí, začo som sa už viackrát dostal do pomerne emotívnych výmen názorov. No agresiu jedného nemôžeme a nesmieme používať na ospravedlnenie agresie iných. To, čo dnes páchajú Rusi na nevinných obyvateľoch Ukrajiny, je skrátka neospravedlniteľné.
Snažiť sa preň hľadať ospravedlnenie je buď prejavom zbabelosti pred priznaním si vlastnej chyby alebo prejavom mentálnej i morálnej slepoty hraničiacej s dokonalosťou. Je čas na trocha pokory. Je čas prestať sa hrať na hrdinov chápania geopolitiky, ktorej komplexnosť už dávno presahuje mentálnu úroveň mnohých pozorovateľov, a ktorá je navyše značne zahmlievaná dezinformáciami všetkého druhu. Skutoční hrdinovia dnes statočne bojujú proti agresorovi. Skutoční hrdinovia dnes bojujú aj za to, aby sme my mohli aj zajtra hrdinsky filozofovať. Ak ich už nedokážeš podporiť priamo v boji, tak aspoň toto ich hrdinstvo zbytočne nespochybňuj svojou chabou filozofiou a deravou morálkou.
