Na úvod v skratke, aby som sa vyhol nedorozumeniam. Netvrdím, že súčasná pandémia SARS-CoV-2 je najväčšou epidémiou v histórii, ani že popri nej nezomierajú ľudia aj na iné choroby. Rovnako netvrdím, že očkovanie proti tomuto vírusu je úplne bez rizika. Takisto nie som zrovna nadšený z mnohých krokov súčasnej vlády (hoci snahu jej uprieť nemožno) a s nechuťou sledujem všetky jej zlyhania. Počnúc častým ignorovaním odborníkov, cez nedostatočné využívanie dát, absenciu akéhokoľvek zmysluplného plánu, až po absolútne zlyhanú komunikáciu (či už von voči verejnosti alebo dnu voči partnerom) a tiež nedostatočnú pomoc podnikom, z ktorých žiaľ mnohé priviedla na pokraj zániku celkom zbytočne.
Ale teraz k téme.
Chystám sa, že si idem von zabehať. Oblečiem sa, obujem, nasadím rúško, ešte vezmem smeti a vyrážam. Vyjdem von a rátam, prvý bez rúška, druhá, tretí. Prídem ku kontajnerovému stojisku. Vnútri štvrtý, dokonca s cigaretou v ústach, veď čo sa bude obmedzovať. Možno si myslí, že vírus neexistuje. A keby aj hej, má ho "v paži", nech si všetci radšej posilnia imunitu. Cigarety vraj zaberajú najlepšie. Dobehnem na hrádzu, ten istý obraz. Dokonca ešte horší. Rúška vzácnejšie ako voda na Sahare. Všetci fučia ako lokomotívy a o každý výdych sa chcú podeliť s ostatnými.
Prídem domov, sadnem si k počítaču a dozviem sa, kto všetko sa s kým stretol, kto bol navštíviť babku, aký bol večierok s kolegami. Vzápätí zistím, že okolo nás žije kopa skrytých (vlastne len doteraz, vďaka korone mohli plne zažiariť) géniov, ktorí (bez ohľadu na vzdelanie) "prekukli" systém a pochopili to, čo my ostatní (bez ohľadu na vzdelanie) nikdy nepochopíme. Dozviem sa logické paradoxy, z ktorých by boli v strese aj najlepší grécki stoici.
Napríklad, že korona neexistuje a existuje zároveň. Že tyčinky ničia mozog, hoci sa ho nikdy nedotkli (telekinéza robí divy). Že pod rúškom sa treba naučiť fotosyntetizovať, inak sa udusíte oxidom uhličitým. Alebo že sa na Slovákoch tajne testujú vakcíny, hoci sa od včera masovo očkujú britskí seniori a u nás vakcín zatiaľ niet. A tiež že Haščák (jeden z najväčších zlodejov našej novodobej histórie) je vlastne martýr, chudáčik, obeť nadnárodného sprisahania slobodomurárov (ale to sem vlastne nepatrí, hoci ma z toho rovnako bolí hlava).
Čítam ďalej. Moja nádej, že by sme z tejto šlamastiky mohli byť vďaka očkovaniu čoskoro vonku, sa rýchlo rozplynie. Dozvedám sa, že ochotný dať sa zaočkovať je stále len každý štvrtý maximálne tretí. Okrem oprávnených obáv sa objavujú aj také, ktoré sú zrejmé len vyvoleným géniom. V každej vakcíne je skrytý čip s logom Gatesa na zadnej strane. A hlavne je to mRNA vakcína, z ktorej nám vraj o päť rokov budú rásť chvosty a tretie oko na čele.
Summa summarum: rozmaznanosť, nadutosť, lenivosť, kam len oko dovidí. A v pozadí ešte riadna dávka strachu.
To sme naozaj takí rozmaznaní, že si nedokážeme v záujme bezpečnosti ostatných nasadiť rúško a nejaký čas v ňom vydržať? Ak v ňom vydržia pokladníčky alebo lekári alebo ľudia vo fabrikách celú zmenu (a to popritom musia makať), prečo v ňom niekto nedokáže ani len vyniesť smeti alebo vyvenčiť psa? To nám tak záleží na našom vlastnom komforte, že sme ochotní radšej vystavovať zbytočnému riziku ostatných ľudí, akoby sme sa mali trochu obmedziť? Môžeme sa vôbec čudovať, že čísla nakazených nedokážeme dlhodobo znížiť a že si tým možno privodíme lockdown ešte aj na Vianoce?
To sme naozaj takí nadutí, že môžeme ignorovať názory odborníkov? Naozaj si myslíme, že dokážeme lepšie posúdiť také komplexné témy, akými sú šírenie konkrétneho vírusu alebo bezpečnosť či efektívnosť očkovania, ako ľudia, ktorí sa tými témami zaoberajú celý svoj život? Sme si takí istí, že ľuďom, ktorí si o tej téme prečítali dva internetové články a jeden napísali, sa dá veriť viac len preto, lebo sú ich tvrdenia bližšie nášmu svetonázoru? Naozaj veríme tomu, že pár jednotlivcov, často s obmedzeným vzdelaním, dokáže tak ľahko "prekuknúť" systém, ktorý vraj dizajnuje elita vyzbrojená najnovšími technológiami? A koľko sme si k danej téme vlastne naštudovali my sami?
To sme naozaj takí leniví, aby sme si informácie aspoň trochu overovali? Alebo až tak dobre poznáme odbornosť a motiváciu zdroja, že sme mu ochotní plne veriť bez overovania? Prečo nepoužívame rovnaký stupeň nedôvery aj voči autorom infovojny a podobných? Nechce sa nám vystúpiť z komfortnej zóny a konfrontovať vlastný názor s názormi, ktoré sa nám páčia menej? To sa nám naozaj až tak veľmi nechce rozmýšľať a byť otvorení diskusii, že sa radšej uzavrieme do akejsi bubliny, v ktorej si môžeme bezpečne užívať patent na rozum a ostatným nadávať do "oviec"?
To sa naozaj tak veľmi bojíme, že sa necháme zaočkovať až potom, čo tie vakcíny okrem britských senioroch vyskúšajú aj amazonskí domorodci, japonské gejše a marťanskí študenti? Až potom, čo ich vyskúšajú naši známi, kolegovia, susedia, a budeme si môcť byť istí, že je to absolútne bezpečné? To naozaj chceme, aby sa za nás vždy obetovali ostatní? Alebo dokážeme podstúpiť isté riziko aj my sami, tak ako to robíme často ešte v omnoho vyššej miere pri iných lekárskych zákrokoch, ktoré dobrovoľne podstupujeme?
