Koncom minulého leta sa jej krave Lysane priťažilo a veru veľa nechýbalo, aby na večnosť pošla. Nestalo sa, veď sa na lazoch nájdu šikovní chlapci, odchovaní na gazdovstvách od narodenia a veľmi rýchlo zistili koľká bije. Sparená ďatelina je mrcha, ale tetka si jednostaj húdla svoje : "Odkedy sem priniesli tie americkie mandelinky, americkie zvyky a americkie žuvačky, ani krava pokoja nemá, hučí jej do uší neprestajne z rádia, vyspevujú tie krabičky čo ich decká na ušiach majú pricapené a potom to takto dopadne. Aká ďatelina, Lysana nežerie ďatelinu, pasie sa od rána do večera hen na stráni a tam ďateliny niet".
Nedala si vysvetliť za nič na svete, že sa odtrhla a našli ju pri susedovom humne v kope čerstvo pokosenej ďateliny. Zato svoj hnev zo seba musela vypudiť do poslednej kvapky. "Aj náš milovaný súdruh predseda povedali, že všetko zlo a diabolstvá pochádzajú z Ameriky. Amerika je odjakživa len na oštaru pre takých ľudí ako sme my tu na lazoch". Dokončila rozhorčenie zvýšeným tónom a ešte dodala : "Preč s Amerikou, do pekla s nimi"! A buchla bráničkou tak razantne, že sa jeden pánt takmer odtrhol. Nevšimla si to, bodaj by aj, hrdo zdvihnutú hlavu pohŕdavo otočila smerom do dvora a namierila si to do maštale.
Prešlo pár mesiacov počas ktorých sa nič nemenilo. Amerika bola stále na špatnej svetovej strane a veľmi ľahko si zvykla aj na to, že sa priatelia zase nachádzali na východe. Spomenula si síce na detstvo, na časy, keď im maštaľ a špajzu "vyčistili osloboditelia", ale veľa si toho nepamätala, mala sotva 4 roky.
V jeden februárový večer počúva svoje obľúbené správy a tu sa ozve milovaný predseda. "Nech žije Amerika, nech žije Slovensko, chceme sa s Amerikou priateliť ešte viac".
Do rána oka nezažmúrila a čakala na poštára. Je to múdry chlapec, vysvetlí čo sa stalo. "Majú tam nového prezidenta a ten je náš priateľ, pretože sa začal priateliť s našim priateľom a pokarhal nášho nepriateľa", znelo krátke a jasné vysvetlenie. Aha, tak je to teda, odteraz sú Američania našimi priateľmi. "Presne tak tetka", zadupľoval poštár a pridal ešte uznanlivý komentár. "Nášho milovaného predsedu v Amerike pochválili a medzi priateľov zaradili. Potom aj my, radoví občania sme ich priatelia. A majú tam aj taký nový móres, motorovou pílou sa oháňajú pri rečnení". Máte takú ?
Tetka nečakala ani minútu navyše, išla si kúpiť americkú vlajku a motorovú pílu. To na výpravky so susedmi bude potrebovať, móres je móres. Ak sú naši priatelia, na lazoch musí vedľa vlajky starého Slovenského štátu, súčasnej Slovenskej a Ruskej visieť aj Americká. Nech každý vidí už na prvý pohľad aktuálnosť života na lazoch, veru to už nie sú tie zaostalé, od sveta odrezané sedliacke usadlosti. Po ceste jej v meste padlo do oka obrovské svietiace písmeno "M". Niečo o tom počula, ale nikdy nevyskúšala "hambáče", ako ich nazývali vnúčatá. Vyskúšala a veru chutilo. Nebolo to síce ako kyslé mlieko s varenými zemiakmi na praženej cibuľke, ale chutilo jej to. Však tá Amerika naozaj nie je tak zlá...
Oteplilo sa, hoci bol len prelom marca a februára, na slnku bolo príjemné posedenie pred domom. Sediac a hútajúc nad svetom, nad milovaným predsedom, zrazu prišla veľmi ťažká myšlienka.
Súdruh predseda už nemôže byť súdruh, v Amerike nenávidia komunistov a v minulosti z nich mali panický strach. Komunistu by utopili v lyžičke vody. Putin oživuje Stalina, komunistu a najprv priateľa fašistov, potom antifašistu a zarytého nepriateľa Ameriky. Putin sa zároveň teší z náklonnosti Ameriky. Náš súdruh predseda, alebo už len bývalý súdruh a teraz možno len predseda, sa priatelí s potomkami komunistov v Rusku, aj kapitalistami v Amerike, ktorí oživujú móresy fašistov. Putin zároveň vedie vojnu "proti fašistom". A z tohoto sa má kto vymotať ? Veď to vyzerá, že sme sami sebe úhlavným nepriateľom a je len otázkou času, kedy začneme seba samých ničiť s penou na ústach z nenávisti.
Tetku zamrazilo. Spomenula si na časy, keď sa pred fašistami schovávali v šope najprv židia a komunisti. Následne na to sa pred komunistami schovávali židia, iní komunisti, fašisti aj kapitalisti. Nakoniec pred komunistami utekali všetci.
A toto by sa malo vrátiť späť ? Chaos, neporiadok a ešte väčší neporiadok ? Všetci sa budú báť len pušiek najsilnejšieho a najsprostejšieho. Čo sa stane potom, ak zlyhajú vzťahy ohňa s vodou ? Ku komu sa obráti náš milovaný predseda a čo nám nadiktuje, čomu a komu máme uveriť ?
V tom zakričal spoza bránky poštár. "Tetka, tu máte, čítajte. Stranícky leták od nášho predsedu, je úplne nový a taký zaujímavý ešte nebol". Tetka si ho prezerala a najprv nechápala. Na letáku bol výrazným písmom napísaný nadpis : "Alternatíva pre budúcnosť". Neuzná nás Východ, neuzná nás Západ, máme ešte dva smery. Namierime si to na sever, k Eskimákom a nasledovali presvedčivé dôvody, prečo tam bude dobre.
"Eskimák ti podaruje počas spoločného hodovania v iglu najchutnejšie časti uloveného tuleňa - časť pečienky. On si myslí, že ťa zahanbil, lebo ty tuleniu pečienku nemáš, tuleňa nevieš uloviť, ale on áno. Čo tam po hanbe a morálnych zábranách, naješ sa do sýtosti. Eskimák ti nepožičia nožík ani pílku. Nemáš čím pracovať, nemusíš nič robiť. On si myslí, že nožík by si mu vrátil tupý a pílku vyštrbenú. Tam nemajú ani železiarstvo, ani iné obchody, teda sedíš si v teple iglu a čakáš, až sa tí namyslení vrátia z lovu".
Potom, ako ťa zbavili povinnosti pracovať a nakŕmili, s radosťou ti požičajú svoje ženy. Všetci si myslia, že ženu im vrátiš takú istú ako bola predtým a ešte sa aj usmievať bude".
Povedzte, čo nám, Slovákom, môže chýbať u Eskimákov ?
