Je nanajvýš žiaduce, aby sme na nich nezabudli a aj zajtra, 21.2.2025 si na námestiach pripomenuli smutné siedme výročie ich násilnej smrti. Ak aj slušní občania krajiny ich majú neustále na pamäti, na vedľajšiu koľaj ich posunuli mocní, ovládajúci výkon spravodlivosti za účinného ohýbania paragrafov a s nimi spojenej morálky. Akoby sa nič nestalo.
Neprináleží mi hodnotiť súdnu moc a posudzovanie dôkazov. Samozrejme, ako každý bežný občan, disponujem len obecne dostupnými informáciami z médií. Nenecháva ma však chladným a nevšímavým časový odstup, ktorý uplynul od zločinov a dlhé ticho na strane súdov.
Nikto tomu neuverí, že "práve prebieha opätovné posudzovanie dôkazov" a na prípade sa ďalej pracuje s plným nasadením. Dokonca som o tom presvedčený, že kým sa verejnosť znovu nezačne zaujímať o aktuálny stav, nezačne pripomínať neodpustiteľné prešľapovanie na mieste, dovtedy sa nič neudeje.
Poznáme dostatočne medializovaný prípad a vieme veľmi dobre, pre koho by mohlo byť uznanie podozrivých za vinných nepohodlným rozhodnutím.
Doba je veľmi divná, sudcovia sú divní, paragrafy násobne komplikovanejšie zakrivené oproti bežnému logicky pochopiteľnému stavu. Ak nie je ničím výnimočným naťahovanie času u zločinov, na ktoré sa vzťahuje doba "premlčania", potom pre výkon spravodlivosti nie je ničím výnimočným ani nechať "vychladnúť" dôkazy v tejto kauze. Veď právoplatne obvinení si pokojne sedia vo vládnych štruktúrach a rozdávajú rozumy ako na bežiacom páse.
Toľko hanby sa na túto malú krajinu ani nezmestí.
Ostáva veriť, že : "Božie mlyny melú pomaly, ale iste"! a "Na každú sviňu sa voda varí"!
