Aj keď sa drvivá väčšina občanov zmohla len na formálny odpor a svoje názory si dovolila verejne tlmočiť len po 8. poldecáku za asistencie hlasného búšenia do pivom poliateho krčmového stola, našli sa odvážlivci, ktorí sa režimu otvorene postavili. To platilo u nás, v socialistickom Československu.
V ZSSR do stola nikto nemusel búšiť, bohato postačovalo krivo sa pozrieť na vyvoleného súdruha, na 1. mája ignorovať mávanie vlajkami, alebo sa pohádať s "dobrosrdečným" susedom a dôvod na "nápravu pokriveného oportunistického charakteru" bol na svete. Tisíce ľudí končili na psychiatrii, len tak, pre nič, za nič a tu sa o nich postarali naozaj dôkladne. Elektrošoky, lieky a nie hocijaké, ale silné psychofarmaká na diagnózu, ktorú by si sovietski súdruhovia mohli dať patentovať. "Začínajúca vleklá schizofrénia". Nie je to krásne zadefinované ? Občan je už nahlodaný démonom a dlho sa to s ním povlečie.
Však sa vzpiera socialistickej ideológii, puncovaným súdruhom a bohom v Moskve. Zdravý človek nemôže byť schopný odporovať toľkej "dobrote", musí ho dusiť zákerná choroba. Liekom je elektrický prúd a lieky končiace na -azin ( napr. chlórpromazín, najstaršie neuroleptikum - schizofrenik po ňom pochoduje, núti ho dvíhať nohy ).
Tento sovietsky "vynález" neostal civieť na domácom trhu. Socialistický tábor bol rozsiahly, súdruhovia mali svojich poradcov všade. S nimi prišli aj "liečebné postupy" ( okrem iných nespočítateľných svinstiev ) do "kurhausov" zvaných psychiatria. Pražské Bohnice hrali v tejto oblasti prím, preto sa "vhodní klienti" sústreďovali práve tam. Pochopiteľne, zaradení boli medzi skutočné psychiatrické prípady a ušlo sa im výdatnej pozornosti. Zakrátko ich "zrovnali" so skutočnými schizofrenikmi, "Napoleonmi", "kaktusmi", "psami" a bohvie ešte čím a kým.
Niekedy v šesťdesiatych rokoch odmietol nastúpiť na základnú vojenskú službu ( ZVS ) pán Petr Buben. V Bohniciach mu za zadkom s generátorom a psychofarmakami "vysvetľovali" dôvody jeho pochybenia. Generátor mali naozaj dobrý a spoľahlivý. Keby mu trošku ľudskejšia sestrička po čase nevysvetlila prečo mal dlhé "okno", ani by sa nedozvedel o hračke zvanej "Vyderži pioner" ( viď film "Pelíšky" ) a jeho testovaní výdrže. Tento pán ešte obišiel "relatívne dobre", dostal sa z toho a dokonca bol naveľa rehabilitovaný, ale až po miléniu.
Oproti nemu katolícky aktivista Augustín Navrátil dopadol horšie. Zničili ho úplne, rovnako ako aj Lubomíra Drožďa. Ten sa z toho nikdy nespamätal. Bál sa aj bieleho plášťa. Neboli to len títo traja, ktorí sa tešili pozornosti súdruhov a ich vzopretie sa režimu riešili vyháňaním démonov z ich tiel naprosto oficiálnou diagnózou "začínajúca vleklá schizofrénia", vynálezom a darom sovietskych súdruhov.
Kto sa na tom v Bohniciach podieľal ? Bol som veľmi prekvapený. Doktor Jan Cimický bol známy aj mediálne. Občas ho bolo vidieť v TV programoch ľahšieho žánru, kde ako pozvaný "psychošaman" riešil ľahkosťou pierka boľavé duše a zapeklité situácie vo vzťahoch. Usmiaty pán s malou briadkou a čiernymi okuliarmi, celkom sympaťák, bol majstrom elektrošokov. Na obrazovke pritom pôsobil ako zabávač. Dnes je obvinený zo znásilnenia a z ďalších 35 prípadov zlyhania. Na staré kolená...
Psychiatri boli veľmi obľúbenou kastou ŠTB, nakoľko sa u nich otočili rôzne osobnosti. Preto ich "lámali na spoluprácu" a mnohých aj zlomili. Napríklad Zdeněk Dytrych ( kód Tantal ), donášal na Karla Gotta. Pre mňa najväčším prekvapením bol doktor Plzák, psychiater, vzťahový guru, sexuológ. Jeho okrídlená hláška : "Zatloukat, zatloukat, zatloukat", sa často niesla reláciami s ním v 70. a hlavne v 80. rokoch. Na obrazovke bol ozajstnou hviezdou vďaka komunikatívnosti a veľmi pútavému spôsobu prejavu. Ako dospievajúci pubiš som doslova vyhľadával jeho relácie, zaujal ma dokonale. Pritom donášal na český "disent", predovšetkým na V. Havla.
Pre nie celkom zorientovaných čitateľov, ktorí s penou na ústach stláčajú ikonu s palcom dole vo všetkých diskusiách, predkladám len takúto malú chuťovku zo života a práce "strany", "straníkov a ich verných pomocníkov" a nie v konečnom rade ich všetkých informátorov. Každé bohapusté popretie pravdy ústí do svinstva tejto úrovne a ešte možno aj horších "straníckych činností". Kde sa klesanie morálky nebrzdí, nakoľko sa "pravda" musí za každú cenu nájsť, metódy "hľadania" nepoznajú hraníc.
Súdruhovia, radujte sa, elektriky je a bude dosť pre každého a mnohí sú aj bez liekov v ažurite s diagnózou "sovietskych súdruhov"...
Zdroj : Dokument kanálu ČT v noci 8.4.2024 ( náhodne zachytené )
