Socializmom ťažko ošľahnutý, vyznamenaniami "Najlepší pracovník stavebníctva" ovenčený jednoduchý človek, bol vnímaný ako pohroma politickej scény. Bol. Stal sa z neho slovenský Stachanov v menšom vydaní, "salónny stavbár" a symbol budúceho opätovného "víťazstva robotníckej triedy", symbol naivity a politického primitivizmu.
Kto si ho pamätáme detailnejšie, poniektorí ešte dnes máme falošný šum v ušiach z jeho tlačoviek, spôsobu a zrozumiteľnosti vyjadrovania. Naivne si myslel, že s podvodníkmi typu Mečiara a Slotu môže hrať vyrovnanú partiu. Nie že by bol svätý, to zase postojme. Svokra, učiteľka na dôchodku, v dozornej rade finančnej inštitúcie bola "posilou" finančníctva. A čo v klube Združenia robotníkov Slovenska ( ZRS ) vypili, postačovalo by na menšiu povodeň. Boli súčasťou privatizačnej rabovačky, p. Gavorník zo ZRS bol šéfom FNM. Nesú rovnakú vinu.
Čo ho ctí ?
Nikdy sa nepúšťal do komentárov odborných tém, on síce ničomu nerozumel, ale ani nekomentoval, nestrápnil sa kysličníkom uhličitým, súvislosťami o ktorých nemá ani šajnu a vulgarizmami na hrane zákonnosti na adresu konkrétnych ľudí. Je pravdou, že na strápnenie seba samého bohato postačovala bežná komunikácia, každodenné témy a jeho vedenie schôdzí v parlamente. "My v ZRS chceme aby dobre bolo", znel obsah každej odpovede na rôzne otázky.
Vulgarizmom sa nevyhol, ale nikdy sa ani len slovkom "neobtrel" o žiadnu ženu z parlamentu.
Čo ho okrem mnohých iných vecí nectí ? Napríklad aj toto, akoby to trošku "zapáchalo"... : https://zivot.pluska.sk/reportaze/jan-luptak-dochodku-podnika
Ak sa nad tým zamyslím, v porovnaní s "majstrom" Huliakom to bol džentlmen, síce podprahového razenia, ale svojim spôsobom džentlmen. Úsmevy vyvolávajúce vyhrážanie "Chytím, kopnem, hodím do škarpy", k***y a k****i, lietajúci na adresu novinárov na tlačovkách, sú len neškodným odvarom v porovnaní s "okamžitým zastrelením" ochranárov a vôbec s agresivitou, ktorej finále sú slová o smrti.
Neviem, či všetci vnímame súvislosti dôsledne.
Právoplatne zvolený člen zákonodárneho zboru sa vo verejných vyjadreniach vyjadruje na adresu iných občanov vyhrážkami súvisiacimi so smrťou. Člen parlamentu, ktorý je platený z daní obyvateľstva, praje občanovi smrť. Čo na to strážcovia zákonnosti na generálnej prokuratúre ? Kde je hranica medzi prejavom frustrácie a reálnym ohrozovaním človeka ?
Poslanec parlamentu je do istej miery vzorom pre voliča. Nikde nie je napísané, že rovnako primitívne razený obdivovateľ nezájde ďalej a slová "svojho" poslanca nepremení na činy. Sú to síce na prvý pohľad konštrukcie, ale poslanec parlamentu nie je v čase výkonu mandátu radový občan. Ten nemá poslaneckú imunitu, napríklad.
Nemôžem si pomôcť, v zákonodarnom zbore máme primitívov, ktorí uverili svojim schopnostiam závislým len od hrúbky peňaženky, samozvane sa pasovali za biele goliere, pričom im z gumákov trčí slama cez celé hradné námestie. Predstava, že by sa krajina mala tejto mentálnej stoke prispôsobiť, naháňa hrôzu, budí myšlienky na perspektívu spoločného komunistického hrantu, v lepšom prípade luxusných latrín s priľahlými zemľankami.
Chcem naspäť Janka Kelňu Ľuptáka, jednoduchého džentlmena a vrele ho odporúčam aj dámam v parlamente. Od neho nikdy potupa ženy nehrozila a nikdy nebude. O zastrelení, prianiach smrti iným občanom ani nehovorím. On by si to rozdal chlapsky s chlapmi, "na férovku", ale tam by to skončilo, následne by sa zmierenie zapilo.
Ak už v parlamente musí sedieť niekto podprahový z hľadiska úrovne inštitúcie, potom radšej Janko Kelňa Ľupták. Bodka.
PS : Pred pár rokmi som ho v zime stretol v BB E.Sh.C. "Zmenšený" starček s kolísavým pohybom, klobúkom na hlave, nohavicami zastrčenými vo vysokých zimných topánkach, jedným slovom nenápadný, ale džentlmen, ktorý splynul s davom.
Titulná foto : Plus 7 dní
