V rámci bežnej diskusie o valorizácii dôchodkov sa stalo niekoľkokrát, že niekto nadhodil neúčinnosť paušálnej valorizácie o konkrétne percentá na chudobu. Myslené to bolo tak, že ľudia s vyššími dôchodkami dostanú vyššiu sumu ako ľudia s nízkymi dôchodkami. Je to neodškriepiteľný fakt, nakoniec nemusíme riešiť vysokú matematiku, aby sme zistili, že 10 % z 900.- € nie je tá istá suma ako 10 % z 500.- € a je takmer dvojnásobkom.
Nechápavo sa niektorí pozastavovali nad tým, prečo sa vláda a parlament nezamyslí nad dopadom na dôchodcov. Valorizácia kryje čiastočne infláciu a z nej vyplývajúce zdražovanie, percentuálne. Nerieši však problematiku chudoby chudobných dôchodcov. Aspoň čiastočné riešenie by priniesol obrátený systém valorizácie, napríklad : Najnižšie dôchodky zvýšiť o "X" % a najvyššie o 5 % a tých 5 % by bol pevný bod pri výpočte. Uvedených "X" by možno vyšlo aj na 20 %. Sú to čísla strelené od pása, ale ekonómom by iste nerobilo problém vytvoriť lineárnu závislosť s opačným sklonom, ktorej výsledkom by bola absolútna suma, rovnajúca sa zvýšeniu dôchodkov o zhodnú súhrnnú sumu, ktorá vznikne zvýšením dôchodkov napríklad od 1.7.2023, o 10,6 % paušálne. Zložité ? Ani nie. Nízkopríjmoví by dostali pridané viac ako by to vychádzalo podľa stanovených 10,6 % a opačne.
Výsledkom by bolo, že pri jednej valorizácii by dostali menej lepšie situovaní, len tých 5 %, ale chudobnejší by dostali pridané na ich úkor omnoho viac. Hoci to tak vyzerá, nie je to snaha o tzv. "rovnostárstvo", ale snaha s minimálnymi nákladmi znížiť počet chudobných dôchodcov. Oni sú aj napriek valorizácii chudobnejší ako predtým, pretože valorizácia časovo nesleduje pohyb cien a infláciu, je oneskorená.
Títo dôchodcovia sú tlačení do kúta drastickým spôsobom a prichádzajú čoraz viac o dôstojnosť. Pracovali celý život a na starobu živoria...Zaháňať hlad plackou z múky a vody je smutnou vizitkou demokratického štátu, kde sa peniaze kopia na čiernych účtoch v Belize, Dubaji a Boh vie kde ešte, oligarchovia zase nevedia, na ktorej jachte sa majú skôr povoziť.
Otázkou ostávajú dôchodcovia ( sú v menšine ), ktorým bola výška dôchodku dopočítaná na základe priemeru mzdy v národnom hospodárstve. Ulieváci, ktorí sa pohybovali na úrade práce, alebo nepracovali vlastnou vinou. Regionálne úrady práce majú evidenciu a zhodne aj sociálna poisťovňa. Je to práca navyše, ale nie neriešiteľný problém. U týchto by sa zvýhodnený obrátený graf neuplatňoval v plnej výške, ale iba čiastočne. Zrejme by sa našlo viac sporných skupín, ale šlo by to doriešiť na základe zásluhovosti. Ak je príjem nízky pre nedbalosť a vyhýbanie sa práci, zvýhodnenie nedostane v plnej výške. A na tvrdo, bez diskusií. Všetko je možné vyriešiť, ak je vôľa, je aj cesta. Prečo ?
Sú prípady a aj ja poznám jeden, kedy človek, ktorý po strate zamestnania sa 20 rokov pred dôchodkom pohyboval na úrade práce, nemal oficiálne zamestnanie a má vyšší dôchodok ako ten, ktorý poctivo pracoval, ale patril do nízkopríjmovej skupiny obyvateľstva. To je fakt a je to vážny chyba v systéme. Návrh by túto nespravodlivosť kompenzoval aspoň čiastočne.
Ľudia s vyššími dôchodkami by jednu valorizáciu v obrátenom garde vydržali. Tak, či onak, sú na tom lepšie, nepopieram, vlastnou zásluhou, ak pracovali poctivo a zarábali viac. Im sa to časom vráti späť, nakoľko štát potom nemusí chudobných dotovať iným spôsobom a robiť to môže len zo štátneho rozpočtu. Menej zaťažený štátny rozpočet valorizáciou v obrátenom garde by mohol mať úspory na iné potrebné sociálne programy.
Toto je výsledok z bežných každodenných rozhovorov o valorizácii a chudobe mnohých celoživotne pracujúcich dôchodcov. Žena dôchodkyňa, ktorá celý život upratovala, vychovala 3 - 4 deti, je vdova, by sa takto aspoň občas mohla poriadne najesť...
Je to hlúposť ? Ja aj mnoho mojich známych si myslí že nie, je to však práca navyše pre sociálnu poisťovňu. Zamyslime sa...
