V časoch, keď som sa angažoval v jednej firme v Maďarsku, som z domácich médií ( pravda, len tých, ktoré spievali vládne pesničky ), nepočul nič iné, ako sa snaží nejaký dedko z Ameriky menom Soros, riadiť celú krajinu. A keby len riadiť, chce ju priamo zničiť, ľudí uvrhnúť do zúfalstva chudoby, zničiť bankový sektor a urobiť z národa čističov bagančí americkej armády. Mal som z tej intenzity a frekvencie omieľania jeho mena pocit, že riadi každý semafor, kontroluje verejné záchody, zhasína a rozsvecuje pouličné osvetlenie a dohliada aj na to, aby voda tiekla dole kopcom.
Kde som otočil hlavu, odtiaľ sa na mňa usmieval ujček z plagátov a billboardov ( to sú tie tabule, čo vykrúcajú oči šoférom aby sa nepozerali na cestu ), pripomínajúc oholeného Mikuláša. No nie je to milý ujko na tej titulnej fotke ? Chvíľami som si myslel, že krajina je južnejšie ako Slovensko, preto majú aj akúsi letnú verziu Deda mráza. Vrecia s darčekmi akosi vidieť nebolo a až po chvíli som z rádia pochopil, že to nie je ten Dedo mráz ktorý rozdáva, ale ten, ktorý berie. Potom som si myslel, že musia byť dvaja, pretože o jednom ujčekovi Sorosovi som od iných a zase z rádia počul, že : "On je dobrý, on dá". Veď aj ten, kto ho vinil snáď aj za jarné mrazy, vyštudoval za peniaze ujčeka.
Chudákovi chceli prišiť všetko, možno aj to, že kým čerešne nakúpené v Brazílii docestujú do Maďarska, dajú sa do nich červy. ( V roku 2016 kúpilo Maďarsko veľmi lacné čerešne v Brazílii a tento obchod sa denne prepieral vo vtedy ešte nezávislých médiách...a teraz čo, mám sa od smiechu popukať, alebo ujúkať nad dobrým obchodom ? Úrady sa tým nechválili, ale našli sa drzí novinári, ktorí to vyňúrali a dovolili si zapochybovať o príčetnosti tohoto obchodu a jeho "čistote"...). Mal byť hrobárom Maďarov, ničiteľom vlastného plemena a koreňov. Aj ním dotovaná univerzita sa musela z krajiny porúčať.
Aj my sme tu kedysi mali takého, len bol mladší. V mladosti bitkár, potom fiškáľ a nakoniec všemohúci aj bez kydania na ujčeka. Stádo ho zbožňovalo, za neho by chceli svoje životy obetovať ( vyjadrenie na mítingu z TV ), alebo aspoň zborovo hlásali, že : "On je dobrý, on dá". Dal a robil ešte kadečo a keď sa groše rozkotúľali, na rozlúčku zaspieval. Hrdina, vie ako sa patrí odísť, so spevom. Obety svojho života schopní a spievajúci chválospevy onemeli a nechápali, odvtedy aj pomreli. Povstali následníci, omladené stádo je zase v pôvodnej kondícii a povstal aj nový hrdina, ale tento ujčeka z Ameriky evidentne nemá rád. Najprv si ho nevšímal, ale potom sa niečo stalo a ver mi človeče, svojmu srdcu nerozkážeš. Zamiloval sa do maďarského odporcu ujčeka, preto smrdí aj jemu.
A teraz, na moje prekvapenie, je ujček zase na scéne, tentoraz u nás, na Slovensku. Ten deduško je snáď nesmrteľný. Roky šarapatil ako mor na juh od nás, kde už prestal byť zaujímavý. Okukali ho, zákony zaviedli a ujček skončil. Práve preto mám z neho radosť, posunie sa o krajinu ďalej, za novými dobrodružstvami, novým adrenalínom. Nemyslel som si, že to s ním myslia súdruhovia vážne, ale potom prečo by sa ním oháňali na každom mítingu ? Vraj tu ide robiť poriadky a nie hoci ako. Ako v Maďarsku. Raz napísaný, overený a funkčný scenár zahadzovať by bolo hriechom. A máme k nemu aj komparz. No nie je to nádherné ? Bojovať a umrieť v boji proti spoločnému nepriateľovi ? ( Za seba, nie za cisára pána a jeho rodinu ).
V prezidentskom paláci už upratuje, vraj aj včely v záhrade lietajú podľa cestovného poriadku a domáca stojí v pozore len pri počutí ujkovho mena. A chodí sa radiť k ujkovej fajte. Múdro, viac hláv, viac rozumu, hovorievala aj moja starká. Pri jeho schopnostiach, predpokladám, že čoskoro prídu na rad aj radoví občania. Aspoň taký je zákon padajúceho ...oné. Začína sa zhora a končí na samom spodku. To dá rozum, no nie ? A keďže je Američan a údajne hriešne bohatý ( jeho pôvod mi vadiť nebude, ak ešte nezabudol reč svojich predkov, dohodneme sa, ak zabudol, budem bľabotať po americky ), bude mať množstvo pomocníkov. A ako každý Američan, aj svojho vlastného cvokára, bez ktorého sa deň Američana nezačne. Aspoň jedného špecialistu prinesie na Slovensko, pomaly žiadny tu neostal. A ešte k tomu cvokár, tých sa tu uživíííí...
Nebuďte sebcami súdruhovia, ktorí tak vehementne hlásate, že sa ide do nás starať, dajte mi na neho kontakt. Aj ja chcem využiť jeho nadprirodzené schopnosti. Aj ja potrebujem pokosiť záhradu, pomôcť s každodennými prácami okolo domu. Kedy sa v minulosti stalo, aby sa nejaký bohatý Američan angažoval v tejto Bohom zabudnutej krajine, nebodaj nosil v srdci osudy občanov a chcel v mene práva na sladký život urobiť šťastným každého kto mu príde do cesty? Konečne sa jeden našiel a vy, súdruhovia, by ste si ho chceli nechať len pre seba ? Nie je to trošku podlé ?
Prečo ho spomínate len na výročité sviatky ? Žiadam opakovane, dajte mi na neho kontakt ! Moja šomre bez prestávky že som bordelár, potrebujem upratať a konečne vyzerať pred svetom ako človek.
