Vypisovať detaily o tomto nedefinovateľnom súdruhovi by bolo nosením dreva do lesa. Jeden z najvýraznejších maskotov politickej scény obrátil kabát a zároveň zmäkol. Dozrel ako "Eidam a Gouda" v niektorom z mnohých holandských skladov syrov pred výročným hodnotením pre sezónne stanovenie základnej ceny syrov. Videl som to v Amsterdame, ochutnáva sa, licitujú ceny a dohadujú sa experti na námestí pred skladom.
Pre seba nevylicitoval nič, ale zrejme mu tečie do topánok. Tak sa stalo, že sa odtrhol z reťaze a ponúkol do banku všetko čo jeho strana s cudzími parlamentnými a vládnymi členmi má.
"Berte všetky ministerstvá, ak je to v záujme zachovania vlády".
A bez mihnutia oka predhodil Ficovi Tarabu, Šimkovičovú aj Keketiho. Len tak, "na, berte, tu sú, dúfam, že sa neurazia".
Pripadá mi to ako bez nábojov byť skrčený pod zdrvujúcou nepriateľskou paľbou v zákope a zúfalo hľadať kúsok bielej látky, na vlajku, vzdať sa. Pritom jediným použiteľným kusom sú biele trenírky. Kto sa v takom prípade pozerá na to ? Veď ide o život.
Zúfalý človek robí zúfalé činy. Až tak zúfalo neisto by som to však z hľadiska definitívneho odchodu SNS do zabudnutia nevidel. Čo nebolo doteraz medzi nimi rozrobené, to sa týmto môže naštartovať. Popri iných detailoch je "podraz", hodný úrovne "Podrazu" ( P. Newman a R.Redford ), iná kvalita dôvodu morálne zadupať Danka pod čiernu zem. A nemyslím si, že Taraba tomu odolá. Súdružka to ani nezistí, ona nevie čo sa tu deje a Keketi už o tom pár dní vie.
Len smelo, súdruhovia, nič si neodpúšťajte, ego nepustí !
