Vojenskí experti hovoria, že myslenie ruskej armády sa v niektorých ohľadoch nezmenilo voči "Veľkej vlasteneckej vojne" ani o milimeter.
Vojaci bojujú pretože ich niekto k tomu donútil a dostatočne, alebo vôbec, im nevysvetlili zmysel ohrozenia vlastných životov. Ostrou kritikou na adresu cárskeho sídla nešetrí okrem Prigožina ani Girkin ( zločinec a bývalý minister obrany Doneckej ľudovej republiky ). Sú to militantné indivíduá, obchodníci so smrťou, snáď ani do ľudskej rasy ich nie je možné zaradiť. Oni by bojovali inak a konali inak. Stalinove metódy "spálenej zeme" a vôbec obdiv a metódy masového vraha sú ich ideami vedenia boja a nielen voči nepriateľovi, ale aj vlastným vojakom. Akoby ruské vojská nerozosievali smrť dostatočne. Ako sa činí cárska armáda, sa okato podobá tomu, ako sa činila aj počas II. svetovej vojny v situáciách, keď sa dostala do "úzkych".
Predovšetkým na Ukrajine sa to stávalo veľmi často. Zle vyzbrojení červenoarmejci nemohli rovnocenne bojovať s nemeckými samopalníkmi, bez skúseného velenia ľahko prepadali panike, často padali do obkľúčenia. Iba pod Umaňou padlo v auguste 1941 do nemeckého zajatia stotisíc vojakov.
Keď v roku 1941 postupovala nemecká armáda smerom na východ, zhodne na Ukrajine sa ruskí obrancovia postarali o obranné operácie, aké by snáď nikto na svete nevykonal. Pri evakuácii Záporožskej oblasti, aby zastavili postup Nemcov, vyhodili do vzduchu "Dneprogres", Dneperskú vodnú elektráreň. Komunikácia a organizácia, ako inak, nie že zlyhala, ale pravdepodobne nebola žiadna. Nemci ešte do záplavovej oblasti nedorazili, ale vlastné obyvateľstvo nechali napospas záplavovej vlne. Tak sa stalo, že 6 metrová záplavová vlna "spláchla" čo jej stálo v ceste. V odhadoch obetí sa historici rôznia, pohybujú sa medzi 20 - 80 000 obeťami na životoch nielen civilov, ale aj vojakov, rudoarmejcov. Paradoxne, Nemci nemali takmer žiadne straty. Girkin by sa nad tým ani dnes nepozastavil a vysvetlil by veľmi rýchlo, že to sa predsa vo vojne stáva...
V Dnepropetrovsku nechali vybuchnúť chlebový kombinát spolu s robotníkmi. V Odese pri ústupe Červenej armády zatopili prímorské štvrte aj s obyvateľmi a zranených červenoarmejcov zhodili do mora so sanitnými autami," uvádza profesor a doktor historických vied Šapoval.
Komunisti z Charkova vyviezli stovky zástupcov inteligencie a spálili ich v uzavretom dome, v Umani zaživa zamurovali ľudí. Všetko to robili pri ústupe pred nacistickými okupantmi.
Nepodobá sa to v niečom náhodou na aktuálnu "Kachovku" ? Aj tu sa očakáva ofenzíva ZSU a vedia veľmi dobre, že hoci je Ukrajincov menej, vedia za čo bojujú. Prihára im. Ukrajinci mali niekoľko oporných bodov na ostrovoch, odkiaľ mohli podniknúť útoky na ruské pozície na ľavom brehu rieky a mali šance uspieť. Nuž tak čo urobí ruský tupec ? Vyhodí do vzduchu hrádzu, zadržiavajúcu "malé more". Nech spláchne tých pár pozícií na ostrovoch, ale čo bude s civilmi, to ich dnes, ako aj v roku 1941 zhodne nezaujímalo. Ani vlastných včas nevarovali, ale ZSU sa stihlo evakuovať, našťastie. Dokonca ostreľovali záchranárov, ktorí sa snažili pomôcť ľuďom, uviaznutým na strechách domov. Sú to vôbec ľudia ?
Ruskí vojaci sú hladní, nevyzbrojení dostatočne, demoralizovaní ( presne ako v roku 1941 ), čo je pre vývoj protiofenzívy ZSU dobrý predpoklad na úspech. Otázkou je, čo sa stane, ak sa raz ruskí zajatci vrátia domov, pretože je možné predpokladať, že ich bude požehnane. Správy o dezerciách sa množia a je predpoklad, že sa ich množstvo vzdá počas ofenzívy.
Počas a aj po II. sv. vojne, stalinský režim považoval všetkých sovietskych zajatcov za zradcov vlasti, uplatňoval voči nim a ich rodinám represie a deportácie. Veľmi výstižne o tom hovorí aj Solženicyn ( na titulnom obrázku ) v diele "Jeden deň Ivana Denisoviča". Román opisuje jeden deň v gulagu, od ranného vstávania po zaľahnutie k spánku. Film je pod prepojením.
Ivan sa rozpráva so svojim priateľom o bežných útrapách života a dôvodoch ich prítomnosti v tábore, priateľ vysvetľuje. V jeden deň som bol kapitánom námornej lode, nasledujúci deň som bol nepriateľ a západný špión. Podobne Ivan sa vrátil zo zajatia, čo mu vynieslo gulag. Je zaujímavé jeho hodnotenie dňa pred zaspávaním.
Nezatvorili ho do diery, papiere ( výkaz práce "partie" ) sfúkol parťák na výbornú, na obed "ulial" kašu, partiu nevyhnali na "soc - mestečko", na večer si zarobil u "Cézara" ( priateľ, parťák ) a mohol si kúpiť tabáček, neochorel v ten deň, čiže mohol "spokojne" zaspať, pretože mal za sebou ďalší " ničím neskalený, skoro šťastný deň". "Takých dní bolo v jeho treste 3650 a že sú prestupné roky, o 3 dni viac".
Zdroje : sú pod prepojeniami.
