Organizátori sa maximálne snažili dodržiavať, nazvime to, "etický kódex". Žiadne urážky, žiadne provokácie, žiadne symboly, ktoré by bolo možné interpretovať ako provokácie. S tým môžem len súhlasiť, nakoniec nie sme hulváti a aký máme dôvod na takú formu verejnej komunikácie, ktorú nikdy nepoužívame medzi sebou ? Silou proti hlúposti sa nikdy bojovať nedalo.
To je len časť odkazu pána Hojsíka. Nabáda príčetnú verejnosť na navštevovanie kultúrnych podujatí, všetkých ustanovizní štátu ( divadlá, múzeá, galérie, hrady, zámky a pod. ). Aj tomu by som rozumel, nakoniec by bolo nelogické ignorovať históriu a umenie len preto, že ich ovládli nekompetentní ľudia. Oni tu naveky nebudú, inštitúcie však ostanú a aj dovtedy musia z niečoho žiť. Je to vizitka našej kultúry, úrovne bytia.
Odporúča správať sa ako kultúrne vyspelí ľudia, bez zbytočných provokácií, emócií na nesprávnych miestach, v podstate človek by mal ostať človekom, nepotrebuje k tomu žiadne zvláštne úsilie, ale nesmie sa nenechať vyprovokovať.
Ostať vytrvalým človekom s veľkým "Č" !
Je to všetko uhladené, estetické, nekonfliktné a dokonca z ľudského hľadiska pekné. Prijímam obsah príslovia : "Kto do teba kameňom, ty do neho chlebom". My však k tomu okamžite pridávame dodatok : "Ale aspoň týždňovým". Je dodatok správne riešenie, kedy a do akej miery ? Lebo na Slovensku to už tak chodí...
Osobne nie som volič Progresívcov, hoci som ich pred rokom a pol volil. Účelovo a nemýlil som sa. Aj tak to nepomohlo a známy, člen jednej z volebných komisií len poznamenal, čo sa asi udialo počas 1,5 hodinového výpadku elektriky...
Moja osobná skúsenosť hovorí, že ostať slušný vždy - áno, ale neostať ticho, neustúpiť pasívne. Nemuselo by to byť najsprávnejšie riešenie. Nastavenú mieru slušnosti na protestoch beriem, je to nevyhnutné. Slovenská scéna dezolátov ( rozumejme kompletne celú zlodejskú, podvodnícku a klamársku suitu za výdatnej pomoci vlastných trollov a ruských hackerov ) by si s radosťou zgustla, veď majú v krvi prevracanie faktov a výrobu klamstiev. Živí ich to a kým tu bude táto vládna garnitúra, bude sa im dariť.
Moja skúsenosť však hovorí, že je nevyhnutné byť pripravený zahrať "do autu" akýkoľvek slovný útok. Byť pripravený "zaručené fakty" otočiť voči autorom, urobiť si z nich terč posmechu z vlastných hlúpostí a zároveň im zakaždým položiť otázku o tom, kde študujú ich deti, prečo sa ťahajú na Západ, či chcú mať ruské dôchodky na úrovni 170.- €/mesiac a potravinové lístky ako životný štandard.
Za týchto okolností ostať doma je pohodlnosť a očakávanie od ostatných, že "to vyriešia za mňa". Nevyriešia, tu sa hrá v prvom rade o kvantitu, dezoláti kvalite nerozumejú.
Ostať pasívny, poprípade úplne ticho a stiahnuť sa bokom je priznanie porážky. S hulvátmi nie je možné komunikovať, ale je možné ich jednoducho zahnať do kúta všeobecnými vedomosťami o krajine, politike a schopnosťami komunikovať na úrovni. V Čiernych barónoch to odznelo viac než presvedčivo a pravdivo :
"Představte si, soudruhu majore, nejlepšími marxisty jsou faraři" !
"Omyl, soudruhu majore, jsem feudál, buržoazie je našim spoločným nepřítelem"!
Tu sa na nič nezmohol ani major Haluška, inak "znalec, historik, stratég", dobový vzor veliteľa "delníckeho původu".
To je cesta, ktorú ja osobne preferujem, pár milo vyslovených slov, ktorým celkom neporozumejú, ale zasiahne ich to priamo...Vytiahnime na scénu ideu Čiernych barónov, velitelia a dôstojníci sú už dávno menovaní a výdatne pomáhajú základnými myšlienkami.
Najväčšou chybou je, že zároveň sú pre budúcnosť veľmi nebezpeční. Vytrvalosť si nedajme ničím zobrať. Zatiaľ sú ticho, ale začne ich to omínať a čoskoro.
