Optimizmus, neopúšťaj ma !
Heslo každodenného začiatku nového dňa je živnou pôdou existencie. Malo by byť základným kameňom existencie všetkých slobodne zmýšľajúcich ľudí, nevynímajúc študentov. Pochopiteľne, ak chcú študovať v slobodnom svete bez "- izmov" v koncovkách pomenovania niečoho, čo je možné nazvať aj obyčajným pekným slnečným dňom s každodennými činnosťami, radosťami a starosťami bežného života. Slobodný človek je človekom so všetkými možnými definíciami svojho bytia a k tomu vôbec nepotrebuje nejaké charakteristiky, "- izmy", aby ho niekde zaškatuľkovali, definovali mu mantinely, usmernili rétoriku a brzdili analfabeti slušnosti na svoj obraz.
Dostali sme sa do štádia, na rázcestie, odkiaľ vedú dve cesty. Povestné koncovky s budúcou ťažobou mantinelov, kontrolovanej rétoriky a presilou všemohúcich v jednom smere, alebo cesta pekného slnečného dňa bez "diktátov", nezaťažená ničím okrem našich povinností voči obecným pravidlám koexistencie ľudstva.
Pisateľ dúfal, že sa študenti spamätajú a pochopia, že tlak vyvinutý na ich "stav" nebol len takým náhodným prejavom arogancie moci. Tu nič nie je náhodné. Bola to skúška, skúška bdelosti a schopnosti vyhodnotiť budúce situácie, skúška, ako "stav študentský" zareaguje na stavbu mantinelov a škrtenie ich práv. Aj neochota si sadnúť s nimi za jeden stôl a diskutovať, je skúška trpezlivosti a skúška ochoty prijať arogantnú hru protagonistov diktátu.
Študenti, nemyslíte si, že čas dospel na to, aby ste sa prebudili z rozjímania a pridali sa k ostatným občanom ? Nečakajú vás lepšie časy, nečaká vás lepšie pochopenie, ale zradu a podrazy už vnímať môžete. Dekan Burda dostal "malú pozornosť" za lojalitu a verte tomu, že nie je konečná, bude vyššia a vy ste mu ukradnutí. Nemá záujem o trápne situácie, do ktorých by sa v otvorenej diskusii dostal. Bojí sa, on je poslušný vazal tých, čo vytvárajú "- izmy", závoj obmedzení a kontrolu slobody namiesto pekných slnečných dní.
Študentská rada vysokých škôl sa zatiaľ neobťažovala posúdiť hroziacu temnú budúcnosť "stavu študentského" na Slovensku. Škoda. Jedno je isté, študovať na svetovej úrovni možné nie je, ak sa krajina orientuje na stranu diktatúry, tvrdých mantinelov a obmedzení.
Osobne som použil jednu vetu asi v roku 1976 pri diskusii s profesorom na strednej škole, ktorý nebol naklonený "izmom" a s nami, študentami, sa v úzkom a bezpečnom kruhu otvorene rozprával na tému slobody a demokracie. Veta bola trošku kostrbatá, ale budem si ju pamätať do konca života a znela :
"Nepochopím, ako môže hlúpejší učiteľ naučiť niečo rozumné od seba chytrejšieho žiaka".
My sme s tými "hlúpejšími učiteľmi" museli žiť a vytrvale nás ťahali k zemi. Vy nemusíte, ale ak sa nezbadáte zavčasu, budete.
Pôjdete do ulíc s ostatnými slušnými občanmi ?
