Konečne prišla toľko očakávaná pozvánka z Moskvy. Fico bol už dávnejšie "pripravený na rokovanie" so súdruhom, obdivovaným vzorom. Dočkal sa, veď nakoniec sa nič iné ani nemohlo stať. Vo "vreci NATO a EÚ" je každá trhlina dobrá. Ak nie je, vytrvalým hľadaním, šúchaním vreca, časom vznikne. Vyhovuje to v prvom rade propagande v Moskve a slovenským komunistom sa zbiehajú sliny na pohladenie od všemocného.
Závan informácie tohoto druhu urobí znesiteľnejším aj ceny potravín a energií.
Neviem si predstaviť, čo sa udialo pod ťarchou takejto významnej správy s Blahom. Ešte sa asi ani do tejto chvíle nevie spamätať od radosti, dokonca som presvedčený o tom, že musel z toho mať brutálny nával adrenalínu. Predstava, že na stene vedľa El Che bude visieť obraz s Putinom, ho musí vynášať do nepredstaviteľnej blaženosti.
Súdruh Fico sa najprv rozplýval nad záujmom Trumpa o jeho osobu, spoločný telefonát ho dvihol zo stoličky, ale správa o pozvaní do Moskvy zatienila Ameriku. Toľko radosti v jednom dni ! Len či si v tej Moskve spomenú aj na obete Stalinizmu, vyvražďovanie všetkého, čo nieslo závan kultúry, inteligencie a pracovitosti, bratské delenie Poľska s fašistami, Katyň, útok na Fínsko. Či si spomenú aj na to, kto pomohol Sovietskemu zväzu materiálne.
Nepredpokladám, mýtus je daný a držať sa ho je písmo sväté. Hoci pravda o porážke fašizmu by bola omnoho krajšia aj v prípade, že Sovietskej armáde by nikto zásluhy nezobral. Nebola v tom sama.
Oslavovať s agresorom, vojnovým zločincom a tváriť sa, že sa nič nedeje, je kategória sama o sebe aj v prípade, že je historickým pokračovateľom Sovietskej armády. Agresor a vrah ním vždy ostane. V tomto prípade náš súdruh predseda vlády na seba berie zodpovednosť za toleranciu vojnových zločinov počas dobyvačnej vojny.
Čo na to Brusel ? Ako zvyčajne, súdruh predseda vlády víťazoslávne vyhlási, že sme pevnou súčasťou EÚ a NATO, na tom sa nič nemení ani napriek tomu, že poslanci Smeru v EP nepodporili komisiu a ani jej rozpočet. Pekne svorne s Republikou. Nájde sa niekto v Európe, kto mu uverí ? Izolácia krajiny je čoraz citeľnejšia, hovorí o tom napríklad aj Martin Bútora. Veď sa o Slovensko nikto nezaujíma, nikto k nám nechodí...
Ako sa k moskovskej misii postaví prezident ? Naberie vôbec odvahu vyjadriť sa verejne ?
Stav krajiny je vec druhoradá. Že sa vláda nevie vysporiadať so zdravotníkmi a perspektíva prežitia chorých je čoraz horšia, nie je agendou predsedu vlády. To sme si vypočuli už v minulosti. Celkový obraz, ktorý súdruh predseda vlády vytvára o svojej osobe a úrade, konverguje k fiasku. Cielene degraduje krajinu.
Čo si o tomto všetkom myslieť ?
Je minimálne opodstatnené sa domnievať, že sa dopracoval do stavu, v akom sa svojho času nachádzal Fidel. Hospodárstvo a chod krajiny ho príliš nezaujímali, všetko riešili ( skôr neriešili ) jeho poddaní a on sám sa zapodieval ideológiou a nezastupiteľnou úlohou permanentnej revolúcie v socialistickej spoločnosti.
Na tento spôsob vládnutia, v našom prípade s trvalou nostalgiou po komunizme, je v histórii viac príkladov. Dokonalými znáškami ideologického krmiva boli napríklad "červená knižka" Mao Ce Tunga ( príručná zbierka jeho citátov, povinná občianska výbava súdruha ) a "Komunistický manifest" Karla Marxa, podporované tonami spisov tvorcov komunizmu, znovu uctievaných masových vrahov. Ostali po nich len siroty a spálená krajina...
Proti hladu čítaj revolučné tézy ! Prvá je ideológia a moc, potom ľudia...ak vôbec...
Aj u nás je krajina a ľudia na druhej koľaji, prvé husle hrajú vzťahy a zase len vzťahy. Tam, kde sa riešia vzťahy prioritne pred zmysluplnou prácou, začína koniec pokojnej existencie. Je to obecne platné pravidlo, platné všade, na všetkých úrovniach a inštitúciách.
Predpokladám, že sa denne pozeráme na posledné týždne vládnutia tejto vlády, na jej agóniu končiacu úplnou autodeštrukciou.
Zdroje : pod linkami v texte.
