Rebélia v parlamente naberá na obrátkach a evidentne sa skrat neodstráni tento rok. Rebeli sú vytrvalí ( traja poslanci Hlasu okolo S. Migaľa a Očovské trio ) bez ohľadu na povinnosť klaňať sa "trom kráľom" koaličných strán. Nakoniec, deň "Troch kráľov" ešte len príde a ak je v ich konaní troška logiky ( Migaľ a spol. ), nechcú aby králi boli až takými kráľovskými.
Kým sa v Očovej situácia ustálila, dokonca sa aj niektoré vrabce prestali otáčať pri prelete hore bruchom a čvirikali, že Fico má kúpených 6 poslancov KDH a PS. Nevedno čo to malo znamenať, ale tieto "čviriky" pod ťarchou parlamentných faktov zanikli. Inak by požiadavky Očovského tria nedávali zmysel. Demokrati sa svojho času aj na tomto bavili. Prečo by "Huliakovci" vystrkovali rožky, keby ich prehlasovali iní "zradcovia" ? Čvirikanie bolo zavádzajúce, ale ako podpásovka ujde.
Zatiaľ S. Migaľ dostal posily a je otázne, či sa rady trojice poslancov Hlas - u nerozšíria o ďalších, čas od času, "príčetnejších". A keby aj nie, zachovať si status užitočného idiota je nakoniec tiež "nejaká česť".
Na opačnej strane sa svet súdruha Danka evidentne rúca. Viditeľne prežíva ťažkú krízu, z ktorej zatiaľ žiadna cesta nevedie. Práve naopak, rebeli sa vraj navzájom koordinujú. Tipoval by som skôr, že len veľmi opatrne vystrkujú "rožky z trávy" v strachu pred zarovnávajúcim strihom kosačky.
Chudák, nemôže dokonca ani celodenný stres odbúravať "obvyklým spôsobom". Pancharti novinárski mu tvrdo zasiahli do denného režimu neuvedomujúc si, akému poníženiu a vnútornému boju so sebou samým ho vystavili. Meniť zvyky pod takou záťažou, kto to kedy videl...
Plieska okolo seba, vyhráža sa Migaľovcom vendetou starostov a primátov za nedoručené financie na šport a apeluje na súdruha Eštoka. V poslaneckom klube má bordel, myslí si, ale slovom "koordinovať" klub chcel kultivovane so sebazaprením naznačiť stav a nutnú činnosť predsedu strany Hlas. Neprirodzená zdržanlivosť, až úctivé napomenutie, je priamym dôkazom extrémneho utrpenia ( keby len trošilinku povolil, tresne do stola ), vnútorného boja s vidinou strácajúcej sa úcty zo strany možných voličov a obyčajných radových poslancov. Ponúkala sa replika "úcty pred samým sebou", ale to by nesedelo, úctu k sebe samému nemá dlhodobo žiadnu.
Súdruh Eštok vysoko centralisticky koordinuje maximálne seba samého. Kým sa mu pod rukami rozpadáva klub, on sa hrá s autíčkami v krajine, kde sa cestuje na tajné stretnutia, za kšeftom a ulievajú sa prachy. Údajne aj tam tvrdo pracoval. Naprosto uveriteľné, veď starostlivosť o vlastné imanie je často krvopotnejšia robota ako zamestnanie.
Súdruhovi Dankovi tým naznačil, že najprv ja, potom zase ja, potom dlho nikto a až potom práca pre krajinu. Ešte nemal kedy založiť si konto, ešte nemal kedy si zabezpečiť starobu ( raz na to príde ), tak prečo ho všetci nenechajú na pokoji ? A nakoniec, má svoje starosti, nejaký Danko mu môže byť ukradnutý. Pokyny prichádzajú od iného "šéfa".
Viac mu na srdci ležia občania Sýrie na Slovensku. Má záujem skontrolovať vrecká ich nohavíc a aby si neprivolali deti a otravné svokry, začína leštiť vodné delá, na hranice. Čo je pre Slovač lepší Vianočný darček ako atmosféra strachu z hľadania nejakých ďalších teroristov s vreckovými nožíkmi typu "Dukla", poprípade "Rybička", vo vreckách ?
Suma sumárum, súdruh Danko je zrelý k Chocholouškovi, súdruh Eštok ťahá káčera a sleduje autíčka, Súdruh Huliak si založil štát Očová, súdruha Fica lokalizovali v Brazílii do Juhoslávie, prezidentovi naznačil pápež František, že sa tu žerieme ako psy a zvysoka kadíme na slabších, Fašista Bombic dostal súdnu ochranu, kultúra padá na úroveň stredoveku a parlament sa rozpadáva.
Toľko "radosti" pred Vianočnými sviatkami som si nikdy nevedel predstaviť.
Zdroje v texte, foto Ta3
