Zbožným prianím všetkých systémovo mysliacich a konajúcich je, aby sa po septembri vytvorila pohodlná väčšina, ako píše Ivan Mikloš, stredo-pravo-ľavicového bloku. Niečo na spôsob reformnej vlády v Grécku po voľbách v roku 2018. Že by tým chcel aj niečo konkrétnejšieho naznačiť ? Takéto zoskupenie v našich podmienkach je utopistický ( hoci by bol žiaduci ) scenár. Grékom sa odvtedy darí.
Zároveň prízvukuje, že zatiaľ sa v tomto zmysle najvýraznejšie prejavuje práve Mikuláš Dzurinda. Neviem to posúdiť, nie je dostupných dostatok konkrétnych informácií o jeho aktivitách okrem úvodnej tlačovky avizovanej "Modrej koalície", nejakých stretnutí a čerstvejšej informácie o zaregistrovaní niekoľkých značiek na Patentovom úrade.
V jednom som si však úplne istý. Nebude na škodu, ak si nechá poradiť a priebežne bude konzultovať s mediálnymi odborníkmi a aj s nejakým schopným mentálnym koučom. Znie to možno divne, ale opodstatnenie to má.
Neviem si predstaviť jeho spájanie sa so žiadnou aktívnou stranou, ktoré sú v parlamente. Ale presvedčiť časť ich voličov, to by možné bolo. A s ostatnými, jednopercentnými, to bude chcieť kompromisy, ústretovosť a diplomaciu bez "Dzurindovského" JA. Kto ich hlasy zúročí, ak nie práve on a práve teraz ? Dokonca aj KDH má len virtuálne preferencie, tie boli aj v posledných dvoch voľbách a aj tak sa im ušiel "Čierny Peter". Aj oni budú zrejme potenciálnym zdrojom.
Vo verejnej komunikácií má bohaté skúsenosti, ale aj vek a zlozvyky, ktoré sa vekom len znásobujú. A presne to sa stalo napríklad aj na úvodnej tlačovke "Modrej koalície". Akákoľvek nepríjemná otázka zo strany tlače a "starý Dzurinda" je späť. Začne poučovať, vytvára priestor na zvýraznenie svojich skúseností a usmerňuje novinárov. Div nenavádza priamo na kladenie len "pohodlných otázok". Tento prístup musí prenechať amatérom a ...
Presná, priama a ak chce, aj krátka odpoveď je podstatne lepšou alternatívou, ako postaviť zástupcu tlače do úlohy učňa a následne oberať kyslé ovocie vo forme nie najlichotivejších článkov. Neprofesionálne, nehodné politického profíka. Je jedno, kto je daný novinár, zverejnený text jednoznačne zakryje jeho osobu. Aj mladý novinár dokáže napísať nelichotivé články a úprimne by som sa čudoval, keby si ktorýkoľvek nechal brnkať po nose pre svoju kratšiu kariéru.
V konečnom dôsledku, ani priznať si svoje nie najlepšie kroky, poprípade omyly, je vždy cennejšie ako vykrúcanie sa a nepomerne lepšie ako útok. Útokom sa bránia len chudáci a tí, čo nemajú čisté svedomie. To, čo predvádza Fico, je priamo ukážkové, "trafená hus zagága". Niekdajší federálny minister vnútra, Jan Ruml, bol v tomto veľmi pohotový a mohol by byť vzorom. Bez ohľadu na to, čo sa stalo, postavil sa pred novinárov na tlačovke a bez obalu priznal aj vlastné neúspechy.
Či sa mu páči, alebo nie, niečo s tým bude musieť urobiť. Zjednocujúcim elementom môže byť ( alebo nakoniec nebude ? ) len "nový Dzurinda", nie ten "starý". Počas aktuálne dútnajúceho najšpinavšieho predvolebného boja v histórii Slovenska, prídu konfrontácie všetkého druhu a mať dobré vzťahy s veľmocou menom "TLAČ", je dar z nebies. Gorila je dosť veľká opica na to, aby sa len tak vytratila z povedomia. Vedel o niečom ? Nepríjemná pravda vyslovená zavčasu je cennejšia ako zatĺkanie, aj keď, zrejme na to sa už čas minul. Budaj to už zrejme zistil...
Uvidíme, či sa vráti na scénu "starý Dzurinda", poprípade jeho neúspechmi poučený nasledovateľ, alebo ostane kdesi v závetrí. Ani to nie je najšťastnejšie rozhodnutie, na spôsob, som tu aj nie som, tak kde vlastne som a kde budem ? A budem vôbec ? Od neho by som očakával rozhodné slovo, ale zatiaľ ako keby tápal v tme. Nepresvedčil ma a ak nevyjde s farbou jednoznačne a nevzdá sa starých zlozvykov...
Čo si má o tom myslieť volič, ktorý hľadá, pretože nemá koho voliť ?
