Občas si kladiem otázku, či súdruh predseda vlády niekedy nemal iný problém, ako tie nešťastné strelné poranenia. Inak nie je možné si vysvetliť detaily a okolnosti tvrdenia, že on by namiesto Šimečku odstúpil. Súdruh, to nie je klamstvo, toto je hlúposť vyvesená do výkladu krajiny naivným výrazom tváre s "kolesami z bicykla". Vy nikdy neodstúpite, vás vyženie len ulica, tak ako to už raz spravila. A musí to urobiť každý týždeň, aby ste pochopil, že ste tu ako "rarita" u numizmatikov, vodca bezduchých.
Ešte vám nedošlo, že novinári už nečakajú vyhlásenie predsedu vlády, ako informáciu pre krajinu, oni čakajú na vaše bludy, aby si na nich mohli zgustnúť. A majú na čom...
Včerajšie vyhlásenie vo mne spontánne vzkriesilo dvoch podobných "bájkarov" svojej doby a prostredia. Tu sú ich výroky, porovnajme, do akej miery sa "kvalitatívne", obsahom a adresátom, zhodujú s kvalitou vášho výroku.
Likavec
Keď prichytila niekoho pri klamstve moja stará mama, s obľubou používala prirovnanie "klameš ako Likavec". Kto bol Likavec ? Ani ona nevedela, v rodnej obci sa to tradovalo. Kedysi tadiaľ prechádzalo mnoho drotárov zo severu Slovenska na juh. ( Likavka pri Ružomberku - Likavec ??? ). A ako môj pra - pra - pra....starý otec, aj tento sa usadil práve tu. S obľubou vodil za nos ľudí ( ktorí sa dali ) svojimi príhodami. Napríklad :
na Plešiveckej planine našiel veľkú jahodu. Bola tak veľká, že ju nemohol odniesť, musel ju prerezať na polovicu. Jedna polovica sa skotúľala a zahatala rieku Slaná.
Bol v sovietskom zväze a tam videl včely veľké ako ovca. Aké boli potom úle, pýtali sa poslucháči. "No, tak len normálne ako včelie".
Ko...ík ( neuvediem meno, nakoľko by ešte potomkovia mohli žiť a bolo by to neúctivé voči nim )
Starší kolegovia v čase po nástupe do práce zo školy spomínali presne v rovnakých súvislostiach, ak niekto strelil poriadnu capinu, bývalého kolegu z nástrojárne, pána, nazvime ho "K". Po vojne sa zahajovala výroba v Dubnickej zbrojovke. Z celého Slovenska súdruhovia presmerovali najschopnejších obrábačov kovov práve sem a nevyhol sa tomu ani pán "K". Bol na to náležite hrdý a keď sa občas vrátil domov na návštevu, s obľubou rozprával, ako to chodí v zbrojovke.
Ako sústružník, vŕtal delové hlavne, veľké delové hlavne. Prišiel koniec popoludňajšej zmeny a on ešte nemal "dovŕtané". Rozhodol sa neísť domov, ale aby prácu hneď ráno mohol dokončiť, "ustlal" si v trieskovom žľabe vrtáka a ráno pokračoval. Pozn. Vrták, teda aj kaliber hlavne by museli mať cca 1000 mm, aby to možné bolo. Také delo nemal na svete nikdy nikto okrem "Oceľového mesta" vo fantázii Karla Čapka.
So ženou sa viezol na motorke dole Považím, "naháňala" ich búrka a darilo sa mu ísť stále na "rozhraní". Motorku "túroval" koľko sa dalo a keď odbočil v Novom Meste nad Váhom z hlavného ťahu, zastavil. Žena bola na zadnom sedadle premočená do nitky, on pred ňou bol suchý.
Nikdy nepoužíval "mikrometer" ( meradlo presnosti na tisíciny milimetra ), nepotreboval ho, dokázal hmatom rozlíšiť rozdiely.
Raz "kalil" tabule plechu ( tepelné spracovanie za účelom zvýšenia pevnosti a tvrdosti ). Boli tak veľké, že pre následné "vyrovnávanie" si obul papuče a gumeným kladivom tabule "vyklepal" do roviny s odchýlkou do dvoch stotín milimetra.
Nezdajú sa vám uvedené tvrdenia svojim obsahom reálne ? Ani nie sú, sú to bludy, ale doba po vojne bola iná. Bol by som ochotný pripustiť, že v znamení socialistického a sovietskeho velikášstva, to bola "norma".
Predseda vlády SR. Dnes je dnes a súdruh predseda, už uplynulo mnoho rokov odvtedy. Už sme sa presvedčili, že aj inak sa to dá. Už sme zistili, že vy nikdy nezistíte nič. Skrátka a jasne, máte to v sebe a basta.
