Na začiatok by chcel autor zdôrazniť fakt, že to nesmie vysvetľovať nikto podobný Blanárovi. Nikto tomu neporozumie a zamotá sa ako reťaz na kolotoči.
Teraz k veci :
Vojna a vojna môžu byť dva veľmi odlišné akty. Autor myslí na porovnanie dobyvačnej a obrannej vojny, vedenej za účelom ochrany vlastného národa a územia. Spravodlivá a humánna vojna snáď v histórii ľudstva ani neexistovala. Kde sa vraždí, humanita ide bokom. Človek sa mení na monštrum, chce, alebo nechce. Jediná spravodlivá vojna je rýdzo obranná, ale čo s humanitou proti zverstvám agresora ?
Dobyvateľ prichádza nepozvaný, za účelom ničenia a podmanenia si cudzieho územia bez práva na toto územie a jej bohatstvo. Zákonite musí predpokladať, že sa domáci bude brániť a chrániť si svoje územie aj s obyvateľstvom. A to za každú cenu, ide mu o slobodu a existenciu.
Ruský agresor sa predviedol ako ten posledný, ktorý by poznal pojem humanita a humánnosť. Od začiatku invázie klame ako na bežiacom páse a snaží sa svetu nahovoriť nezmysly na úrovni predškolského veku, napriek rukolapným dôkazom o vojnových zločinoch najhrubšieho zrna :
vraj bombardujú len vojenské objekty, fakty ukazujú, že :
denacifikujú školy, škôlky, nemocnice, trhoviská, reštaurácie, obchodné centrá, obytné budovy
umierajú v nich vojaci, generáli, je ničená výzbroj, ale :
na uliciach vraždia cyklistov a civilov bez zbraní, v obytných budovách a verejných priestoroch umierajú nič netušiaci civili
používajú okrem iného aj medzinárodnými zmluvami zakázanú kazetovú muníciu
Vedú hlúpu, drzú, dobyvačnú vojnu za účelom zničenia národa a podmanenia si jeho územia nevyberavým spôsobom a prostriedkami. Potom sa pýtam : "Je vôbec možné uvažovať o humanizme a humanistickom prístupe v obrane proti takémuto agresorovi ?"
Chceme byť spravodliví, ale je možné správať sa spravodlivo voči niekomu, koho správanie sa viac pripomína činnosť zvierat ako ľudí ? Nech by sa Ukrajina ako chcela a mala dostatok prostriedkov na obranu, pokiaľ nebude bojovať obdobne ako agresor, ten nikdy nezistí, čo znamená čeliť nehumánnym zbraniam a brutalite im vlastnej, tzv. "špinavá bomba" na titulnej fotografii. Náplň môže mať rôzny charakter a niekoľko druhov dielčej munície.
Autor je zásadne proti akejkoľvek vojne. V 21. storočí sú snáď iné prostriedky na riešenie všetkých bolestí z ťažkých myšlienok a všetky sú lepšie ako vojna. Pokiaľ si niekto nevie tieto fakty predstaviť, nezaslúži si nič iné, len pocítiť čo je to vojna vedená aj s nehumánnymi zbraňami. Musí pocítiť vlastné prostriedky na vlastnej koži a byť zatlačený na svoje vlastné územie s holým zadkom a možnosťou zopakovať agresivitu v budúcnosti.
O mieri je možné rokovať len za podmienok, keď žiadna zo strán ešte pred rokovaniami neutrpí ujmu zo strany agresora. Mier ako postagresívna dohoda nie je žiadnym mierom, iba vynúteným potvrdením dobyvateľského aktu. Taký mier fungovať nikdy nemôže a nebude.
Veľa úspechov pri ničení agresora aj s kazetovou muníciou. Už aby sa tam objavili stíhačky z NATO. Bez zabezpečenia vzdušného priestoru je pozemný boj hazardom a nad obyvateľstvom visí neustále Damoklov meč v podobe strategických bombardérov a rakiet dlhého doletu.
