Súdruhovia, vlastenec ( vymenovávať jeho zásluhy potrebné nie je, kdekoľvek sa dočítame o jeho živote a diele ) M.R.Štefánik, sa na bicykli s veľkou pravdepodobnosťou príliš nevozil. V časoch jeho mladosti bol tento "diablov nástroj" výsadou bohatých. V súvislosti s jeho vojenskou kariérou, vedeckou a politickou činnosťou, predovšetkým s obsahom a rozsahom, sa natíska otázka, ako vôbec stihol tak rozsiahle životné dielo. Jeho túžba po samostatnom štáte Čechov a Slovákov ho zrejme hnala neúnavne dopredu. Jedným slovom VLASTENEC a demokrat, ktorý sa ovocia svojej práce, žiaľ, nedočkal.
Uznával ho celý svet a mal dôveru európskych mocností. Na svoju rodnú obec a rodný kraj však nikdy nezabudol. A nezabudli ani rodáci, spomínam si, už pár dní po 17. novembri kolegovia z pracoviska, bydliskom v Košariskách, oznamovali založenie Štefánikovho spolku. V tých časoch som žil len kúsok od Bradla. Predovšetkým starší ľudia o ňom hovorili s takou úctou, až sa im v očiach ligotali slzy. Zažil som situáciu so starším seniorom, ktorý nedokázal skryť slzy, prehĺtal naprázdno a nedokázal ani hovoriť potom, ako som mu na otázku odpovedal, že som bol na Bradle s kyticou poľných kvetov. Bolo to ešte za hlbokej totality.
A nezabudla na neho ani jeho veľká láska, Talianska markíza Giuliana Benzoni, ktorá si jeho pamiatku prišla uctiť v roku 1968 priamo na Bradlo. Z úcty k nemu sa nikdy nevydala... Až v časoch rozbehu "socializmu s ľudskou tvárou" bolo možné pohybovať sa pri mohyle beztrestne. V časoch normalizácie sa tam pohybovalo len málo ľudí, ale "niekto" vždy upratal a vykosil okolie mohyly. Súdruhovia by ju najradšej do vzduchu vyhodili a domáci hovorili aj o útoku kyselinou na ňu.
S istotou si dovoľujem tvrdiť, že keby mal bicykel, o súčasnú garnitúru súdruhov, berúcich jeho meno do úst neoprávnene, by si ho ani omylom neoprel. Neviem si vôbec predstaviť, ako by sa postavil k tejto komunisticko - fašistickej garde dezolátov.
Vyspelá Európa sa z nich smeje a nenájde sa významnejší politik, ak do toho nebudeme počítať Orbána ( už začína byť bezvýznamný aj doma ), ktorý by sa na nich pozeral s rešpektom. Idú opačným smerom ako kráčal Štefánik, ideovo sú jemu a jeho dielu na míle vzdialení. Je veľmi obtiažne pochopiť, z akých pohnútok sa ním prikrývajú. Skôr by sa dalo povedať, že "kradnú" jeho osobnosť, myšlienky a dielo. Aj keď je nad slnko jasné o čo im ide, drzosť a nehanebnosť konca nemá.
Pán generál sa musí obracať v mohyle pod ťarchou drzosti a bezcitnosti. Spájal národy, budoval slobodu a samostatnosť, budoval demokraciu. Nikdy mu ani na um neprišlo, aby svojich krajanov oklamal a už vonkoncom nie, aby ich okradol. A tu, hľa, jeho vysoko uznávanú osobnosť na celom svete, jeho dielo a snahu o založenie spoločného štátu Čechov a Slovákov, berú do úst zbabelci. On sa nebál cestovať za svojim cieľom naprieč svetom aj počas vojny a nenechal v Rusku napospas osudu ani 50 tisíc vojakov, krajanov.
O takejto odvahe a cieľavedomej politike majú právo hovoriť len morálne bezúhonní ľudia. A takej vo vládnej koalícii niet. Ich voliči sú schopní sa pobiť pre transparent priamo pred mohylou. Vraj sú to ľudia, demokrati, dokonca "sociálni demokrati"....Súdruhovia, hanba vás fackuje až to za hranice počuť...
Titulná fotografia : Ta3
