Súdruh malý cár sa po poslednom summite v Bruseli skleslo vyjadril k našej bezpečnosti. Máme si uvedomiť, že máme dve atómové elektrárne, ale žiadny obranný systém na obranu vzdušného priestoru. Súdruh, trefa, namôjdušu, neprišli by sme na to sami. Taliani stiahli SAMP/T Mambu, ktorá tu pôsobila po Patriotoch a nemáme zatiaľ ani vlastné akcieschopné stíhačky. Jedna katastrofa, čo je pravda, povedal by človek bez znalostí slovenskej politickej scény. Ale takto ?
Čudujeme sa Talianom ? Každý súdny národ by sa od takejto chameleónskej a dezolátmi hemžiacej sa krajiny dištancoval. Poskytli nám ochranu, dali čo mali, ale súdruhovi sa výkonnosť Mamby málila. "Darovanému koňovi sa na zuby nedívaj". Na pochopenie ústretovosti už súdruh stratil schopnosti, alebo je to všetko nejaký zámer ?
Urobili čo by spravil každý normálny partner, vzal si Mambu domov. Radšej si nájdu hoci aj výhovorku, poprípade uprednostnia doma ochranu starej rozpadajúcej sa stodoly. Aj tá má pre nich vyššiu cenu ako slovenská elita s nevymáchanou papuľou.
Čoho sa súdruh malý cár bojí ? Na strach má najmenší dôvod. Nakoniec, kto by sa ulakomil a mal záujem ohrozovať túto banánovú republiku na šikmej ploche, naklonenej smerom na východ ? Kto by plytval vojenským materiálom na spôsobenie škôd krajine, ktorá sa sama bičuje omnoho intenzívnejšie ako fanatickí veriaci na Veľkonočnej procesii ? Rakety sú drahé a my sa zničíme úplne spoľahlivo aj sami, potom sa koho máme obávať ?
Zničenie jadrovej elektrárne je dvojsečná zbraň a do ohrozenia sa môže dostať aj agresor. Spôsobiť energetický kolaps v takejto krajine by zase malo aký zmysel ? Či s elektrikou, alebo bez nej, pre civilizovaný svet sme rovnakí obmedzenci. Malý cár nás dostal do tejto pozície a odtiaľto smerom von, do civilizovaného sveta, je cesta dláždená dezolátmi tŕnistá.
On sa nikde nechystá a u najväčšej svetovej hrozby, veľkého cára a jeho gubernie, si vyslúžil pochvalu. Potom koho sa to vlastne bojí ?
Naši susedia chránia náš vzdušný priestor, teda nikdy agresormi nebudú. Zahlušili by aj samých seba. Ostatná časť NATO má za povinnosť ochraňovať celé územie obrannej organizácie. Zbytok Európy má len dekoratívnych vojakov, alebo naopak, nemá ani na chleba, nieto ešte na vojnu. Vzdialené časti sveta väčšinou nevedia kde je Slovensko. A ak áno, potom len na základe informácií o, povedzme si jemne, "nekonvenčných politikoch" a počte medveďov na hlavu živého obyvateľa. Tak koho sa bojí malý cár ? Nebodaj sa veľký brat na východe vymkol spod kontroly a bratstvo súdruhov nie je takým pevným a bezpečným bratstvom ?
Viem si predstaviť to "bratstvo", založené na výhradnej podriadenosti silnejšiemu, ktorý nerešpektuje človeka, ľudský život. Jeho prirodzeným a samozrejmým postojom ku každému vo svojom okolí je iba agresia a dobyvačné chúťky. Odkukali všetko od Stalina a jeho mentalita ostala hlboko zakorenená. Nebodaj Stalinove dedičstvo, zosobnené v cárovi z vôle sily, moci oligarchie a tajných služieb začína byť "nepríjemné" ? Veď sú to Slovania, súdruh, naši bratia...
S takýmto "bratom" sa pýši slovenský malý cár. Agresívnym vražedným hulvátom, ktorý z dlhodobého hľadiska žije vojnou a bez krvi obyvateľstva existovať nevie. Stalina, veľký vzor súčasnosti, sa báli všetci, komu ruku nepodal, mohol sa veľmi rýchlo radšej sám zastreliť, inak to spravilo obratom NKVD, často na druhý deň po recepcii. Takýto typ strachu ovládol aj súdruha zo Súmračnej ? Nebodaj sa inštrukcie z gubernie nezhodujú s rozhodnutiami Bruselu ? Alebo sa len organizovane pripravuje pôda na kšefty ?
Inak si tie srdcervúce reči vysvetliť neviem. Veď sa pri tom skoro rozcitlivel. Len tak mimochodom, položím si rečnícku otázku : " Kedy sa zamotá do vlastných vyjadrení tak intenzívne, že sa sám ani nedokáže rozmotať" ? Ľud tejto krajiny je poslednou komoditou, pre neho kusy niečoho, na čom mu záleží. Pochopiteľne, okrem "našich ľudí", ktorí toho vedia priveľa.
