Melancholicky, no zároveň s úľavou od hicu sledujem cez okná postupujúcu búrku, front, ktorý pred sebou tlačí vlhký vzduch a rozhýbal lístie na ovocím obťažkaných stromoch. So zmiešanými pocitmi sa pozerám na preťažené haluze, rysujúcu sa skvelú úrodu sliviek a jabĺk. Ozvalo sa aj meteovarovanie, prišla obligátna SMS. A čo mám robiť, vari spevniť stopky extra veľkých predčasne dozrievajúcich plodov lepidlom ? To asi nepôjde, tak teda čakám čo bude.
Nie s menšími obavami myslím aj na deň apokalypsy, keď sa súdružka z ríše divov ( Slovenska, krajiny, ktorú už nedokáže "čítať" nikto a nepomohli by ani schopnosti veľkého hadrónového urýchľovača v Cerne ) pani ministerka kultúry, bude z ministerstva porúčať. Skaza to bude rovnaká, aká visí vo vzduchu za mojimi oknami, teda niet sa čo diviť, že myšlienka na pochmúrne dni budúcna prichádzajú v rovnakom čase. Prísť o nádherné ovocie hnevom Perúna, alebo o "katalógovú" ministerku, takú malú "Barbie" slovenskej politiky pri nohách s "Kenom" ? Nie je to priveľká rana pre človeka ?
Ani autori bábiky "Barbie" neprišli na tak skvelú myšlienku ako pani ministerka.
Keď jej ( Barbie ) "našli" kamoša, lámali rekordy na trhu a predaj ešte stúpol, keď dostali "výučné listy" na niekoľko profesií a schopností. Ale chýbal tam kto ? No predsa astronóm, hvezdár, znalec nielen Zeme, ale aj neba. Podotýkam, nie hocijaký, ale sčítaný mysliteľ, čitateľ písma početných "vedcov" zo začiatku, ak sa nemýlim 18. storočia s "dôkazmi" vo vreckách o "plochosti Zeme" ( alebo 19. ?, čitateľ nech mi odpustí prípadnú nepresnosť, ale títo myslitelia sa aktivizovali dlho, v podstate nepretržite, ale začali s výrazným odstupom až po smrti Kopernika a Galilea, vo viere v svoje schopnosti ohúriť svet niečím novým, preraziť a strhnúť slávu zo slávnych materialistických astronómov svojej doby, sťa by z nej ušili si "vlastné teplé prikrývky" ).
Ešte aj v tomto je "výnimočná", v schopnosti obklopiť sa nevšednými pomocníkmi so zabudovaným vačkovým valcom požičaným z flašinetu a repasovaným na svoj obraz. No povedzte, nechýbala by niekomu takáto osobnosť a zjav, dva v jednom ? Potom aby sa človek neznepokojoval a nemyslel na pochmúrne dni konca jej účinkovania na politickej scéne už v predstihu. Časom tam nastúpi nejaký nudný trkvas, neviditeľný vzdelanec a umelcami akceptovaný nezaujímavý...zdroj nudy v étery.
Ešte väčšie obavy vo mne vzbudzuje reakcia kultúrnej obce. Nestraníckou nominantkou bola len pani Hroncová, "letná ministerka" v roku 2023, ostatní od štrngania kľúčami boli "straníci", zaviazaní svojmu šéfovi. Súčasná "Barbie ministerka" je tiež nestraník a to je teda poznať poriadne. Žiadna stranícka línia v repasácii kultúry, rovno línia plochozemského flašinetu na vlastných vedeckých základoch dôkladného ignorovania prírodných zákonov prízemných dám a pánov z kultúrnych ustanovizní a šovinistického sveta Západu. Žiadalo by sa povedať, že aj vzdelaných ľudí, ale kto je to dnes, ten vzdelaný človek, vedec, materialista, alebo samozvaný vševed s kúpenými diplomami ? Mám v tom chaos a asi nie som sám. Trošku jednoduchšie sformulované, vrchol "umenia" je tam, kde sa končia nedocenené schopnosti pani ministerky a pokiaľ pustí vačkový systém repasovaného flašinetu. Ni krok ďalej...Sledujte tú odvahu, veď vy, umelci, ešte neviete, o čo raz prídete...
Vynárajú sa mi potoky sĺz stekajúcich do Dunaja, ako z ľútosti nad stratou vymývajú hlboké brázdy naprieč nábrežím. Tu sa rysuje nevšedný jav, povedzme si rovno div, v obrátení toku Dunaja do Hainburgu, aby sa milovaná súdružka mohla na vlnách bezplatne doviesť do svojho skromného príbytku. Vyhnali ste chuderu, áno, vy Paštikári ste ju vyhnali z rodnej hrudy, tak aspoň poslednú úradnú cestu domov jej uľahčite. Uvidíte, že to pôjde samé od seba, ľútosť dokáže divy. Ani to, čo vidím z okien, nikdy nedokáže otočiť tok veľrieky, ale slzy umelcov zaručene prekonajú aj prírodu. Tečie stále rovnako, dole brehom, prečo by sa na chvíľu nemohla otočiť opačne ? Ona to síce ešte nevyslovila, ale zaručene to možné je a na "úradnom flašinete" to niekde bude "vyďobané". Ak existuje "tam", musí existovať aj "späť" a na tom nejaká gravitácia nič nezmení...
Tak tak je to, ale čuduj sa svet, hrozba skazy môjho ovocia sa nateraz rozplynula. Odtiahlo to bokom do hôr, veď z tej strany k nám búrky nechodia ani výnimočne. Ale na bobky postačia aj mraky, hromy a troška vetra, veď našinec s radosťou prijíma nátlak zdania a predčasne sa poskladá. Myšlienka na odchod ministerky Martinky však ostáva ako horká príchuť v ústach. Nebohá Martinka z Turca sa mi vynorila v spomienkach, s ktorou majú mnoho spoločného, hoci boli by si tak vzdialené. Zároveň však blízke, obidve mali/majú/budú mať svoj strop až nevkusne nízko...
Zdroje : v texte,
titulné foto : Mapa plochej Zeme od Orlanda Fergusona z roku 1893. Foto – Wikimedia/cc
