Tí dvaja chudáci majú tú smolu, že už ich neberie vážne ani vrátnik v Tescu. Oni si to doteraz nevšimli a ani nevšimnú, nemajú na to dosť vycibrené schopnosti. Nikto a nič im, žiaľ, nemôže zabrániť v tom, aby do éteru púšťali nezmysly, tváriac sa, že Orbán je svätý a nikdy neprovokoval.
Zhodou okolností som bol včera v Maďarsku. Staré väzby a dobré spomienky na správnych ľudí nás zase raz zviedli na spoločnú cestu. Utužovanie si dobrých vzťahov je prospešné obojstranne. Prax ukázala nesporné výhody vzájomnej tolerancie a snahy navzájom si pomôcť.
Išiel som na otočku, ale bolo dosť času popri pracovných povinnostiach neviazane sa porozprávať, o všetkom, aj o politike. A tu som narazil tak, ako ešte nikdy predtým s týmito ľuďmi. Sú nevládni voliči a div to netaja. Veľmi úctivo sa vyhýbajú akémukoľvek komentáru k vláde, najradšej by oblúkom obišli tému vládnej politiky.
Vycítil som, že strach je tým fenoménom, ktorý ich diskvalifikuje z politickej debaty. Akoby aj steny mali uši. A to sme boli zatvorení, mimo dosah akejkoľvek inej osoby. Toto sme tu už mali a zažili to aj oni. A v hojnejšom množstve ako my. Presnejšie o 12 rokov dlhšie sa museli boriť s návštevou, ktorá prišla v roku 1956 na divných autách s dlhými rúrami.
Zdá sa, že tých 12 rokov navyše urobilo svoje. Obyvateľstvo viac otupelo a stotožnilo sa s demagógiou návštevníkov. Dokonca aj na medzinárodných rokovaniach zástupcov firiem bol oficiálny rokovací jazyk ruský. Zažil som to v roku 1993. Za roky navyše zabudli na asi 100 000 znásilnených žien a dievčat v Budapešti v roku 1945. No kým asi...Politické procesy pred rokom 1956 sa ich rovnako dotkli ako nás. Aj tam sa zatváralo a popravovalo, ako na bežiacom páse.
Dnes, v časoch demokracie, sa oná demokracia u nich výrazne vytráca. Orbán a jeho biele kone skúpili takmer celé Maďarsko a dotačnú politiku Bruselu si vysvetlili po svojom. Ani pozemky a nehnuteľnosti na Slovensku im nie sú sväté. Máme síce trhovú ekonomiku, ale je tu aj nejaká etika v súťaži, hranice a susedské vzťahy. Ak to nejde inak, kúpia si susednú krajinu, len trošku inak ako ruský cár.
Pán minister vie veľmi presne o čom hovorí. Keby Orbánovi kryl chrbát ruský cár na našich východných hraniciach, už by zatĺkali kolíky. A na to si musíme dať veľký pozor. Túžba po "Veľkom Uhorsku" je citeľná aj medzi ľuďmi, akoby sa ich problémy tým vyriešili. Pochopiteľne, medzi vládnymi voličmi, tí normálni to neriešia, oni neriešia nič, oni pracujú a platia nekresťanské dane. Sú to prevažne tí, ktorí ekonomiku krajiny ťahajú.
Tí dvaja, imitácia Pata a Mata na tlačovke, sú nešťastím krajiny. Pchajú nos do vecí, o čom nemajú zdania. Predviedli sa absolútne nekompetentným spôsobom, a žiaľ, ešte do jesene ich nemôže nikto legálne nakopať.
