František Kriegel bol presvedčený komunista. Znie to ako fráza, prázdne slová popri tých ďalších vrcholových predstaviteľoch moskovského režimu. Bol iný ako nomenklatúra stojaca na piedestále socializmu. Dôkazom sú jednak jeho vyjadrenia a potom samotný život, jeho kariéra a činy.
Svoje presvedčenie a oproti tomu skutočnosť, napríklad okomentoval slovami : "Myslel som si, že od mora k moru budú červené vlajky a tu zrazu vidím jeden veľký bankrot". Alebo : "Štát si podriadila skupina oligarchov, ktorá si robí čo chce".
Povolaním lekár, ktorý odišiel do vojny v Španielsku. Pracoval v bojovej línii, zachraňoval životy povstalcov a interbrigadistov, bojujúcich proti Francovmu fašistickému režimu. Ako veliteľ neustupoval ani počas paľby od pacientov a nedovolil to ani ostatným lekárom a personálu. Španielskom to nekončilo, aj II. sv. vojnu prekonal ako lekár na západnom fronte a domov sa vrátil v uniforme americkej armády. A to bola na tie časy veľmi nebezpečná vizitka.
Martin Groman je autorom novej publikácie o jeho životopise. Píše o ňom ako o nevídanom boľševikovi. Bol skutočne nevídaný, nakoľko okrem komunistického presvedčenia u neho prevládal zdravý rozum a podľa toho sa aj správal. Keď sa v päťdesiatych rokoch začali čistky, Slánský a jeho družina ho začali vyšetrovať. Pokyn z Moskvy znel, zamerať sa na interbrigadistov. Kriegel mal navyše stigma zmluvného lekára US armády. To bolo dosť na dva tresty smrti. Nestihli dielo dokonať, vieme ako dopadol Slánský. Akosi nebolo dosť presvedčivých dôkazov, pomohol mu Novotný, nakoľko boli priatelia a spolupracovníci. Novotný si uvedomil, že aj on by sa dostal do nepríjemnej situácie, keby sa Krieglovi niečo stalo.
Ustál nátlak a vo funkcii námestníka ministra zdravotníctva zastavil vyhadzovanie lekárov z nemocníc na základe kádrových posudkov. Považoval to za hlúposť. Popri tom ako jediný vysoký stranícky funkcionár si zachoval odbornosť. Bol primárom v nemocnici a dokonca ordinoval. Životom ho sprevádzala racionalita v myslení a on tak skutočne aj konal. U ostatných potentátov niečo nemysliteľné. Nakoniec, koľkí z nich boli vzdelaní a vo svojom obore úspešní ľudia ?
Jeho trojročný kubánsky pobyt v šesťdesiatych rokoch bol poznačený vysokou profesionalitou lekára. Veril Fidelovi každé slovo, pri príchode. Zmobilizoval na Kube zdravotníctvo a okrem iného zaviedol očkovací program proti detskej obrne. Po roku na obrnu zomrelo iba jedno dieťa, ktoré ale nebolo zaočkované. Po troch rokoch odchádzajúc z Kuby napísal, že Fidel je autoritársky narkoman, ktorý vedie štát k bankrotu. Fakty vždy pomenoval pravými menami.
20.8.1968 boli členovia ÚV KSČ v Dubčekovej pracovni, do noci. Po telefonáte Dzúra, ministra obrany o vpáde rusov formulovali akúsi protestnú nótu do Moskvy a dohadovali sa, či tam zavolať, alebo nie. Potom už len čakali na zatknutie, vedeli, že sa tak stane. Kriegel poznamenal, že ak ich majú zatknúť, budú potrebovať sily a navrhuje, aby sa vyspali. Všetci sa na neho nechápavo pozreli, boli "roztrasení", na čo si on ľahol na podlahu, pod hlavu si dal aktovku a zaspal...
Odviezli ich, samozrejme. Najprv do Poľska a potom do Moskvy. Ako jediný sa nezlomil a protokol nepodpísal. Najprv bol mimo jednania, tam sa radili tí "hlavní". Zavolali ho, odmietol. Postavili ho k otvorenému oknu a presvedčovali ďalej. Dúfali, že "problém vyrieši sám". ( Moskva svoje metódy nezmenila a pády z okien sú dodnes účinným riešením problémov s oponentmi...) "Díval som sa z okna a dole videl turistov, ako obdivujú ten veľký zvon. Ich voľnosť a neviazanosť ma presvedčili, že aj my potrebujeme mať takú slobodu". Asi nejako takto to komentoval následne doma.
Odviezli ho na letisko v zatienenom aute. Nevedel kde ho vezú a v duchu si hovoril, že skončí v gulagu. Nestalo sa a až po asi 1.5 hodine letu si uvedomil, že ide domov. V politike skončil, Moskva zasiahla rázne. Stal sa z neho štvanec. ŠTB sedela 24/7 na chodbe pred jeho bytom. Mali tam stolík ako v kancelárii a nie každého k nim domov pustili. Kto nemohol dnu, do otvorených dverí dali stolík a servírovali skromné pohostenie. Zobrali mu telefón, preto chodieval volať k susedovi, priateľovi, nasadenému agentovi. On o ňom nevedel že je agent, na otázku ako to, že jemu nevzali telefón, dostal odpoveď, že je písaný na manželku a neprišli na súvislosti. Takto priamo sám informoval Štb. Vyznieva to všetko až komicky, ale bola to holá realita.
Presvedčený komunista sa stal pre stanu nepohodlný a nakoniec patril medzi prvých 241 signatárov Charty 77. Sám Havel si ho vysoko vážil, aj keď bol komunista, ale predovšetkým to bol racionálny človek, ktorý konal vždy v prospech ľudskosti. Od čias svojej dospelosti neuhol ani milimeter vo vzťahu k racionalite a spravodlivosti, nikdy nič nerobil vo svoj osobný prospech.
Málo sa o ňom hovorilo, napriek tomu, že zohrával významnú úlohu v hierarchii KSČ. Osobne si myslím, že nemal záujem byť na piedestáli a za seba nechával hovoriť činy. Všetko čo urobil, robil nezištne, z presvedčenia. Bol jeden z mála čestných komunistov, o ktorom po roku 1968 písali v západnej tlači ako o človeku, ktorý sa vzoprel Brežnevovi.
Zdroje :
https://cs.wikipedia.org/wiki/Franti%C5%A1ek_Kriegel
Dokument, odvysielaný ČT2 včera večer.
