Toto nie je haluz, súdruhovia, už nám tečú nervy. Bohu prísahám, tečú nám všetkým nervy. Ráno si darmo dáme "vyprošťovák", nie ten z plechovice, my máme svoj osvedčený stabilizátor. Buď tú našu domácu, alebo borovičku. To je to pravé. Ale už nepomáha, nanajvýš tak na jednu hodinu. Potom zase príde ťažká myšlienka. Šimečka si sedí na svojom mieste a nie a nie sa pohnúť. V tom momente, ako na neho príde myšlienka, prestáva sa dariť. Všetci ostaneme ako obarení, zrazu nič nefunguje.
Náš živočíchar a stavbyvedúci pridruženej výroby na našom družstve rozprávajú bludy dookola. Že keby sme nechlastali, starali sa iba o povinnosti podľa potreby, darilo by sa nám omnoho lepšie. No uznajte, nie sú to hlupáci ? Už sme ich začali podozrievať, že patria k tým farebným či dúhovým, či kieho ďasa sa to volá. Tým čo ich Šimečka obhajuje, však viete, chlap s chlapom, baba s babou.
Aj taký vtip sa rozprával, že ide kaplán domov na faru cez park. Pod jedným kríkom, pod druhým, všade vidí niečo a zadychčaný referuje farárovi. Pán farár, pod jedným kríkom ona a ona, pod druhým on a on, Sodoma, Gomora. Upokojte sa pán kaplán, svet je už taký a keby ste prišiel domov skôr, videli by ste ja a ja.
Za komunistov to bol iba vtip, dnes je to pravda...že sa nehanbia...
Čo sem splietajú borovičku, však tú si dáme my a nie kravy. Kravám nemôže uškodiť čo nezožerú a že nechcú žrať plesnivé seno, čo my s tým ? Splesnivelo, splesnivelo, pršalo a nevyschlo, zdusilo sa. Čo narobíme, ale kým tam sedí Šimečka, nedá sa prijateľne uskladniť, nejde nám to. Len si na neho spomenieme pri práci a už sa nám nedarí, ani vidly nechcú poslúchať. Plachty na zakrytie, áno tie boli, ale čím zakryjem svoju šopu ? Tá predsa má vždy prednosť, plachta je na nej.
A vy by ste neratovali najprv svoje ? Alebo sa hráte na matku Terezu celý život ?
Potom sa čuduje, myslím živočíchara, že kravy nežerú, bučia nepretržite a nedoja. Však nech si vyskúša on, robiť bez borovičky a nemyslieť na toho diabla tam kdesi v parlamente. Kto má s dobrým pocitom kydať hnoj spod nich, čistiť chlievy sviniam ? Bodaj by aj svine nekvíkali v kuse, stoja po kolená v hnojavici, nemôžu si ľahnúť, lebo by sa zadusili. Prečo majú trpieť pre nejakého burana ?
Ozembuch jeden a vraj vzdelanec, myslím živočíchara. Tak sa to volá, presne, parlament. Ja som ho ešte nevidel, ale susedove dcéry sú tam blízko, aj iní mladí z našej dediny odišli pracovať k tým satanom. A niektorých deti tam chodia do školy, vraj tam majú lepšie školy ako tie malé uni - či čo, no tie, kde sa dajú kúpiť papiere, bez poriadnych učiteľov. Veď aj ten s tým háremom si kúpil. Nerozumiem tomu, škola ako škola, chodiť sa do nej muselo vždy, teda koho donútili...
Ale nechcem rozprávať len o nás z maštalí, podobný problém majú aj na betonárke. Viem, ráno sa vždy stretneme pred bránou. My domov, oni do roboty. Dajú nám loga na cestu a popoludní sa to opláca, my zase ku kravám so zásobami k robote a oni domov. Máme presne tie isté pocity, ničí nás spoločný nepriateľ a neprajník Šimečka.
Netvrdne im betón ako by mal, myšlienkami sú stále pri tom grázlovi. Cementu bolo treba aj domov ku plotom, do družstevného betónu sa ušlo menej, ale mal by tvrdnúť aj tak. Stavbyvedúci tomu veriť nechce a stále sa oháňa nejakými normami. Keby sa oháňal hneď z rána fľaškou, šlo by to lepšie, ale on nie, vraj sa to nemá. Ako majú chlapci, s ťažkými myšlienkami na nepriateľa pracujúceho človeka, pracovať na sucho ? To nepochopí žiadny vedúci. On ten strach, pocit bezmocnosti, nezažíva, jeho nesuší a ruky sa mu netrasú. No triafaj sa do škarpy a nerozsýpaj bez "stabilizátora"...blbeček...
Máme ťažké časy, nech idem kdekoľvek, o ničom inom sa nehovorí. Plná je toho krčma, obchod, keď je krčma zatvorená, stavíme sa v obchode, na "malé fľaštičky" s pivom a nie je výnimkou ani kostol. Pred omšou si všetci šuškajú a prekárajú toho chlpatého cucáka. Vraj je to sám diabol, videli ho mátať za komínom v noci, aspoň takto povedali tetky. Potom žite v pokoji, keď vás ohrozuje sám Luciferov sluha.
Tak si my tu žijeme v našej dedinke, plní strachu a neistoty a vy, súdruhovia, na nás kašlete. Niektorí sa o svoje deti aj boja, že sa raz vrátia zo škôl z toho konca republiky inakší, prerobení na obraz toho ancikrista a s farebnými vlajkami v rukách. Uznajte, to by tetky neprežili. Neviete nás zbaviť jedného nepriateľa, ničiteľa našej práce a našich životov ?
Keby tu bol Vladko, už by sa dusil v kufri auta niekde za hranicami, ale vy len odvolávať a odvolávať ho chcete. Tomu tu nikto nerozumie, však diabla treba zničiť nadobro. Keď mu zoberiete funkciu, ostane tu naďalej, síce bez funkcie, čím sa nám uľaví, ale nezmizne. Reči sa neskončia.
Ruku na srdce, myslíte to naozaj vážne ? Počuli sme kadečo a vraj nemáte ani nejaké papiere v poriadku. Na to sa vám môžeme všetci vykašľať, nepriateľ je nepriateľ a my potrebujeme pocit víťazstva zažiť na vlastnej koži. Už sme sa prichystali aj na oslavu. Nie je na čo piť, jarmoky zrušili, tak nám neberte príležitosť. Alebo chcete, aby sme tu smädom pomreli ?
